nenápadne skryla svoju nemú tvár.
Na mesiac nežne vyli zatúlaní vlci
a ona veštila si minulosť, v rukách niesla snár.
Oheň v očiach, však miesto srdca ľad.
Začínala tam, kde mŕtvych cesty skončili.
Nepoznala melódie, jej poslaním nebolo mať rád
a pri sviečke, čo zapálila, aj peklá sa spolčili.
V zamatovom plášti čiernej noci
blúdila, až kým nespálila hlas,
ktorý jej kričal, že svet sa stále ďalej točí
a že nie je o nej, ale o nádeji v nás....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
chrisdane
18. 1.januára 2011 14:57
tak toto akože fuu že fuuu krása
Napíš svoj komentár