Nikdy som nechodievala na veľké action, na ktoré sa dodnes so smiechom spomína. Nažívala som si pri koníkoch, bola dobré dievčatko. Nikdy ma nikto nevolal von (no, možno sem tam). Nikdy si na mňa nikto nespomenul so slovami "škoda, že tu teraz neni wewe s nami"
Ak chcel niekto pomoc, a nikto iný ako ja nebol na danú vec po ruke, vždy som bola vhodným objektom. Bola som nespoločenská, ale vo svojej partii, ak som náhodou nejakú mala, som bola ako ryba vo vode. To boli časy.... Ako sa tak sledujem, mnohé sa zmenilo, ale mnohé zostalo.
Kamarátka ma prosila, či by som neskočila do rybárskych potrieb pre niečo, čo na Slovensku nie je zohnať.... Nemala som moc náladu, ani chuť, trebalo mi písať tú poondiatu estetiku, ale vravím si prečo nie. Spoznám nový kúsok Brna. Vystúpila som z vlaku a hľadala som druhý vlak. Hlásili akýsi, čo stamaď ide, ale zrovna v mojej zastávke nestál. Do tých končín je zaujímavé sa dostať. Vlakom 4 minúty, MHD asi tak 25. Konečne som odhalila nejaký vlak, čo tam ide a stojí, nasadla som si naň, vystúpila kde trebalo. A prúser. Stanica šialená, nevedela som sa vymotať. Juchuuu vymotala som sa. Ocitla som sa v akejsi priemyselnej zóne. Stmievalo sa. Začala som ľutovať, že som sebou nemám nôž (hovorím si: pekne wewe, tu keby ťa niekto baci, tak ťa už nenájdu). Vybrala som si cestu a šla som. Vyšla som kdesi, kde boli hore dole ponad seba 3 štvorprúdovky, jedna benzínka a nič. Kukala som na to 10 minút, otočila som sa a vrátila sa na výjazdový bod. Potom som šla tam, kde za sebou 3 autá. Našla som sa, horko ťažko som našla aj rybárske potreby, kúpila, čo bolo treba a letela nas5, aby som z Brna stihla vlak o pol šiestej. A veruže som aj stihla
K estetike som sa, samozrejme, nedostala (vďaka novozaloženému BUK). Večer sa kamarátka uisťovala, či mám všetko. Pekné, ušetrila si kopu prachov na cestu. Sorayna dobrá vôľa zase raz padla vhod. Ale ja rada, keď už na mňa ľudia serú ako na kamošku, s ktorou by sa dalo ísť von, tak nech si na mňa spomenú aspoň takto. Som rada aj za to.
Zajtra idem domov. Je to šialené, už domov dorazila kamoška z Anglicka, i tá z Belgicka, všetci Brňáci už sú doma. Som posledná, ale o to väčší boom tam na východe spravím
Pár vecí sa začalo meniť, ako som odišla z domu. Som o niečo viac spoločenskejšia (hlavne čo sa birdzáčenia týka), a keď som kedysi bola dosť otvorená, tak teraz už si poviem na plnú hubu všetko. Začalo ma strašne baviť organizovať (vďaka bz). A som rada, lebo vždy ma lákalo organizovať, len som si nikdy neverila na niečo väčšie. Sledujem, ako sa začínam správať inak. Neviem, či ma to má tešiť, alebo desiť.
Tento blog je totálny opak duchaplnosti, ide proste len o to, že musím ísť pracovať, a strašne sa mi nechce, a týmto štýlom to oddiaľujem. Takže, čakali sme vyvrcholenie a pointu? Viete, čo si môžte
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
2
a nielen ze ta to bavi, ale ti to organizovanie aj ide, keep it up girl
3
5
Páči sa mi ten záver. Nie ten o tom, ako tento blog nie je duchaplný, ten predtým
8
tak, ako to píšem. Slabý blog, ale ako produkt zabíjania času je fajn.
čo je na tom nepochopiteľné? Napísal som to tak prosto, že jednoduchšie ak by som chcel, tak jedine sprosto
čo je na tom nepochopiteľné? Napísal som to tak prosto, že jednoduchšie ak by som chcel, tak jedine sprosto
Napíš svoj komentár
a nehraj tu take, ze rada organizujes, vieme, ze birdz stretka robis len kvoli tajnemu cislu!