Zelené problémy alebo Ako sa začala Veľká Noc

Keď poviem nechaj to tak, je zle. Keď poviem vo co go, je ešte horšie. Aj ja žijem len zo svojich pocitov. Že som sa od včera večera tešila na to, že si ten včerajší otrasný večer vynahradím dnešným krásnym, lebo si povedal, že prídeš, a ja som ti ako stále verila.... Na to povieš, že nemôžeme byť spolu stále a naštveš sa.... Kedy som tvrdila že spolu máme byť stále? Ale na druhej strane, kedy sme boli naposledy niekde večer von? To je tak zlé, že som sa na niečo tešila a keď to nevyšlo, tak som mrzutá?

Opýtam sa kam pôjdete, poviete, že mi to nepoviete, lebo sa budem smiať.... A po 3 hodinách čo sa pýtam mi to už príde dosť blbé, aj keď je pekné, že aspoň vy sa stále dobre zabávate na tom, že sa z vás zúfalo snažím dostať niečo, čo mi aj tak nepoviete.... Ale nič to, veď ste predsa moje dobré kamarátky, a takýmto detským pitomostiam sa s chuti vyhýbame, že áno?

A že ty máš pivo a nebudeš si predsa pripíjať s niekým, kto pije iba kofolu? Tak k tomu sa už snáď vyjadrovať nemusím....

Ďalší prípad: v sobotu pôjdeš do práce. Nie, ja proste nepôjdem. A môžte sa hoc zblázniť. Idem za vás vždy keď potrebujete, nebudem za vás chodiť aj vtedy, keď si môžte ísť sami. A to gesto ktoré by som vám na to ukázala miesto hlúpych slov by ste aj tak možno nepochopili.


Mám okolo seba ľudí, čo ma majú radi, mám pri sebe človeka, čo ma miluje. Len mám občas pocit, že všetci sme až príliš veľký egoisti na to, aby sme spolu mohli fungovať v jednej komunite. Možno potrebujem len pokhoi, obyčajný pokoj od všetkých a od všetkého, a objatie v tú pravú chvíľu.... A porozumenie, ktoré som vždy nachádzala práve u toho jedného, však ako plynie čas, teba to pri mne asi prestáva baviť. Aj keď vravíš, že nie. Ja mám nároky vždy také isté, len toho tvojho porozumenia akosi ubúda. Nie, nevravím, že je to tvoja vina. Za to si môžem sama. Ty toho už máš príliš veľa za sebou na to, aby si robil chyby, z ktorých ťa obviňujem.... Tie robím ja sama.

Vraj keď chcete zistiť, či má človek čisté svedomie, naľakajte ho. Ak sa nezľakne, je čisté. Pár mesiacov, vlastne aj týždňov dozadu bol problém nastrašiť ma. Posledné dni sa zľaknem skoro všetkého.... Ale prečo len?

Viem, že on má tiež svoje problémy, mnohokrát väčšie ako ja. A viem, že nemôžme byť spolu stále. To ani nechcem, veď by som sa zbláznila. A viem, že kamarátky to tak nemysleli.... Nikdy mi predsa nehovorili dôležité veci, prečo by mali teraz začať? A áno, do tej práce nakoniec pôjdem ja, lebo si poviem, že to bude jednoduchšie ako hádať sa s rodinou, tak strašne nenávidím hádky.... A viem, že tento blog mi v ničom nepomôže, ale budem mať lepší pocit, že som vykričala svetu čo ma bolí. Aj keď svet to nakoniec vôbec nezaujíma....

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu