Krvavé závory pomaly padajú.
V hmle blikajú dve červené svetlá.
Mŕtve duše trať do neba viedla.
Na trati rosa, ako slzy ľudí.
Polnočný rýchlik zo sna ťa budí.
Železničné priecestie čaká svoju obeť.
Zbohom zbraniam, veď vlak zabíja opäť.
Pri koľajniciach sedia traja kamaráti,
čo veria, že nežná noc sa vráti.
Taká bez krvi, bolesti, či plaču,
no ľudia stále pod vlak radi skáču.
Čas žitia na nás došiel, i čas umierania.
A stepní vlci naše srdce znova zrania.
Že niet cesty späť vieme aj my dvaja.
A raz všetci stretneme sa na prahu raja....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sisel
9. 2.febuára 2011 17:29
mňa pri čítaní tohto napadlo viacej diel z vojnovej literatúry, neviem či to bol zámer ale páči sa mi to riadne
Napíš svoj komentár