Rozmýšľam nad tým, že nie som tvoj typ. Nie som retro dievča, aj keď sa mi občas zdá, že od Soni fakt nemám ďaleko (nie výzorovo), som však country dievča. Jedno lepšie, ako druhé, hovorím si. Obyčajná, nezaujímavá. Vlastne áno, je mi jasné, že každého zaujme, keď sa centrom civilizovaného mesta prechádza akási šibnutá v károvanej košeli, špinavých rifliach a klobúku, s roztrhaným ruksakom, na ktorom sa hojdá uzda.
Ako tak sedím a rozmýšľam, Riky mi prinesie loptičku. Chce sa hrať. Je veselý, dlho ma nevidel. Riky je vlčiak, krásny, a asi navždy stratený. Odhodím loptičku tomuto krásnemu psovi.... Ja nie som krásna ako Lenka. Neserie ma to, krása pre mňa nikdy nebola podstatná, ale občas to zamrzí. Pretože ľudia súdia podľa vzhľadu, a pri mne teda fakt nie je načo pozerať. Aspoň takto v tme to nevadí. Aspoň tomu veselému psovi to nevadí. Je tak veselý, aj keď je dávno odpísaný. On o tom nevie. Nevie, že už možno nikdy nebude mať poriadnu rodinu, že ho budú hádzať z jednej opatery do druhej. Všetkých nových ľudí víta s radosťou a očakávaním. Hrá sa so všetkými mojimi priateľmi. Je to možné? Ja snáď závidím psovi!!!
Tento víkend bol plný hudby. Aj o ňom práve v tejto chvíli, v tme na drevenej posteli, rozmýšľam. Ja sama seba presviedčam o tom, prečo nehrám. Klamem si a potom klamem všetkým ostatným. Sťažujem sa, že to nejde, a ono to pri tom ide, len ja sa k tomu zle staviam. Áno, hrám na klavír 10 dlhých rokov, ale nie som taká skvelá hudobníčka, ako Peťa. Hrám na gitaru 3 roky, a viem ledva pár akordov. Moja vina. Len a len moja. Štve ma to. Štvem sama seba. Prečo so sebou sakra niečo nespravím?
Prečo, prečo.... lebo som aká som, blbý flegmatik, ktorý, ak už niečo začne, tak to síce stojí zato, ale ten začiatok, tak ten dá zabrať. Minule som pozerala film. Normálne by ma nerozladil. Ale poznám teba, a cítim sa trochu trápne, keď mi vysvetľuješ veci o autách a ja ti nerozumiem, pretože sa do áut nevyznám, aj keď ma to zaujíma. Nevyznám sa tak ako Lucia. Celý ten film som prerevala. Pretože aj napriek tomu, že pri tebe som našla svoju cestu sa občas cítim, akoby som spadla čo čiernej jamy, z ktorej sa nedá dostať.
A v tejto čiernej jame som si pri svetle blikajúcej baterky postlala drevenú posteľ a rozmýšľala o tvojich slovách a mojich skutkoch. O tom ako si povedal, že ťa náš vzťah prestáva baviť a unavuje ťa a ja som na to nedokázala povedať ani slovo. O tom, že vlastne nie je dôvod, aby si ma mal tak rád, ako máš, a že si fakt zaslúžiš niečo iné, lepšie, niečo, čo je bližšie k dokonalosti. Je mi jasné, že moje večné nálady a stavy ti dávajú zabrať, ver že aj mne samej. Kto má vydržať s dievčaťom, ktorému vkuse niečo vadí, stále sa sproste ksichtí a hlavne, takmer nikdy sa neusmeje.... Nečakám, že ma niekto pochopí, nech je to priateľ, či neznámy pocestní, veď to nedokážem ani ja sama. Však znova po tých mesiacoch sa mi vynára otázka, čo ťa pri mne drží, keď môžeš mať hocktorú, čo si zažiadaš. Krásnu, rozumnú, a hlavne takú, s ktorou si pokecáš, zabavíš sa a nebudeš sa s ňou nudiť, takú ktorá si v pohode pokecá aj s tvojimi priateľmi, takú, čo ti nebude vyčítať, že sa o ňu staráš....
Desí ma to, to všetko ma desí, lebo viem, že skôr či neskôr si to uvedomíš, a príde deň, keď už za mnou neprídeš. Či sa snáď mýlim? ....a tak upadám do snov, a viem, že ráno prídeš, pobozkáš ma a povieš, že ma miluješ. A ja budem ďalej vykrádať svoj byť, svoje svedomie, svoj život a tvoju lásku....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Pozri kde je Peťa- je šťastná so svojim sedlákom v Prešove, chcela hrať vo filke, no skončila ako učiteľka klavíra na zuške... vraj na čas štúdia... vyspala sa s mojim kamarátom, na školu sa vysrala a teraz je blbou učiteľkou klavíra na blbej cirkevnej škole, má 25 a trpí syndrómom vyhorenej učiteľky.
A Lenka? Tak tá dala prednosť škole, kariére, inému, ja vlastne už asni neviem komu a kam kráča... má svoju cestu a je ďaleko preč.
A Lucia? Dúfam, že nežiarliš na mŕtvolu!
Áno, bola tu aj Soňa- tak tá mala umrieť radšej namiesto Lucie, hej, je to sprosté, ale píšem to priamo a myslím otvorene mohla.
Bola skvelá v posteli, ako kus dreva, len klátiť a klátiť, ale sekerou po hlave. A jej trendy v líčení radšej nekomentujem...
Hej, bola štýlová, glam a sexy, ale čo z toho, keď bola naivná, hlúpa a detinská sliepka, ktorá zožrala múdrosť sveta, no zmaturovať už tri roky nevie.
Ja sa nechcem rozširovať o svojich ex. To by som sem rovno mohol napísať blog.
Ale zamysli sa nad tým, kam sa po nočnej ponáhľam... koho si pritúlim keď mi je ťažko, alebo krásne...
Peťu? Lenku? Soňu, či Luciu?