» www.birdz.sk/webka/soraya/bl...
Neviem, čo sa tam stalo, keď dnes vlak opäť zabíjal. Bolo to pred Bystricou, nastupovala som v Bystrici, vlak meškal hodinu a pol, no a stále neviem, kto, čo, prečo.... Na naše otázky nám len sucho odvetil jeden pán z nášho kupé: "Niekto skočil pod vlak...." a ďalej si lúštil krížovky. Takže neviem, či to bola chcená samovražda, alebo snáď len nešťastná náhoda. V každom prípade, tých zomrelých pod vlakmi je stále nejako veľa.
Ja sa ale pýtam, prečo ak sa niekto chce zabiť, nespraví to sám? Nemá na to gule, tak donúti rušnovodiča, aby spáchal vraždu. Áno, on za to samozrejme nemôže, ale skúste si predstaviť ten pocit, pokojne vediete svoj rýchlik do stanice, zostáva vám pár kilometrov, a zrazu vám na koľajniciach leží osoba. A vy nedokážete nič, pretože ani na záchrannej brzde táto niekoľko sto tonová konštrukcia nezastane okamžite, a trúbenie je vám zbytočné, pretože daný človek ho počuť nechce, chce totiž zomrieť. Ste rušnovodič, blížite sa k vašej budúcej obeti a pozeráte ako mizne pod vaším vlakom. O niekoľko sto metrov vlak konečne dobrzdí.
A vy sa preneste do ďalšej osoby: Ako správny cestujúci ste samozrejme hneď nacapený na okne a nadšene zisťujete, prečo vlak zastavil. Už menej nadšene sa pozriete priamo pod svoje okno a uvidíte tam.... Trebárs čiusi nohu.... Vidíte len nohu, lebo hlavu vidia tí, čo vyšli na okno na druhej strane. Možno vyvrátite svoj obed, možno odpadnete, extrémisti budú fotiť a smiať sa a pod. Z vlaku vám zakážu vystúpiť. Prídu policajti a sanitka.
Staňte sa na okamih policajtom, v nie práve najlepšej nálade odchádzate za rodičmi 17ročného fagana, ktorý nevie, teda nevedel, čo so životom. S ľútosťou oznamujete smrť ich dieťaťa a prosíte o identifikáciu všetkých častí tela. No, teda aspoň tváre. Do pocitov rodiča sa vžívať nemusíte, to by už bol fakt hardcore.
A nášmu samovrahovi to je už úprimne jedno, to že na škole visí čierna vlajka, aj to že jeho spolužiaci nevedia pochopiť. A každý jeden z nich povie, že keby vedel, keby len mohol, tak by pomohol, kým bol čas.
Myslím, že je fakt málo problémov, ktoré sú tak neriešiteľné, že sa musia ľudia zabíjať. Nie, ja neuznávam, ja nie som ochotná! ....vyjadriť ľútosť nad týmto chudákom, ktorý sa nevedel, alebo skôr nechcel postaviť realite. Ktorý si myslel, že len on jediný mal na svete problémy. Pri takýchto ľuďoch sa odmietam obzrieť. A keby to bol niekto blízky? Bola by som naňho skôr naštvaná. Áno, nasralo by ma, že ak ten človek mal problém, a mal okolo seba kopu ľudí, čo by mu mohli pomôcť, vybral si tú dajme tomu ľahšiu cestu....
A tak dnes zmeškaný rýchlik číslo 810 Horehronec zo smeru Bratislava, hlavná stanica, dorazil do Košíc s miernym meškaním, len skoro 2 hodiny. A tak znova niekto prišiel o život, a tak vlaky znova zabíjali....
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
acvd43xa7w
20. 6.júna 2011 00:04
presne toto sa mi dnes snivalo, ze som sedela vo vlaku a zrazili sme muza v ciernom kabate, bol k nam otoceny chrbtom a stal(ja som neviem preco, bola vpredu, pri rusnovodicovi) a ja mam dost pocitove sny, bol to strasne skurveny odporny pocit a zasa som chytila hysak cestovat vlakom
2
@acvd43xa7w no vidíš to.... keby že sa ti také stane, ešte si môžeš vybrať autobus keby že si rušnovodič, tak nezmôžeš nič,lebo pochybujem, žeby v dnešných časoch chcel niekto prísť o prácu kvôli zlému pocitu....
Napíš svoj komentár