Pri ceste do práce som zbadal, ako na chodníku stojí veľká skupina ľudí. Zo zvedavosti som šiel zistiť, čo je vo veci. Na zemi ležala staršia pani, v dosť zúboženom stave a kričala od bolesti...
Ani jeden z tej kopy ľudí okolo sa pri nej nepristavil kôli tomu, aby zistil čo sa deje, ale iba kôli tomu, aby sa pozrel a mohol s ostatnými diskutovať na tému "Čo jej asi môže byť?".
Po krátkom rozhovore som zavolal sanitku a opýtal sa "divákov" prečo to neurobili skôr.. Odpoveď bola prostá, ale krutá " To nie je moja vec, nič ma do toho nieje! ". Ignorácia ostatných ľudí je žnakom tejto doby. Ale prečo?? Čo sa s ľuďmi stalo?? V dobách ani nie tak dávnych, si ľudia pomáhali, boli dobrosrdeční... Teraz, ak odpadnete na chodníku, bez slova Vás prekročia. Bez otázky... Bez záujmu...
Egoizmus a narcizmus je neskutočný. Síce sa hovorí, že nás k tomu núti hektika doby, že každý má dosť svojich vlastných problémov, ale veď sme ľudia. Pomáhať si musíme, aj zvieratá spolupracujú, tak prečo to ľudia zabudli.
Je na každom človeku, ako sa zachová. Výhovoriek prečo nie sa dá nájsť naozaj veľa, ale nebolo by lepšie, chodiť po uliciach s pocitom, že ak sa niečo stane, ľudia to neodignorujú?? Že sa nájde človek, ktorý pomôže, aj neznámemu, bez nároku na nič, len z čistej ľudskosti...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
azel
13. 6.júna 2012 21:49
To, čo si napísal, urobí asi jeden človek zo sta. Alebo päťdesiat. A je to dosť blbé.
Napíš svoj komentár