Nechce sa mi učiť.
Zajtra ma čaká kopu nudy v škole.
Mal by som sa začať učiť riadne.
Musím si opraviť známky.
často sa cítim sám.
A nepochopený.
Asi mám zlomené srdce.
Chýbajú mi starí kamaraáti a stará sranda.
Chýbajú mi stare kamošky a spoločné chvíle s nimi.
A veľa iných osôb s kt. som ani nemal (alebo nestihol mať) taký vzťah akýby som chcel.
Chýba mi môj dedko.
Velmi.
Strašne.
Chýba mi tá istota kt. som pri nom mal.
Odkedy tu nie je je to ťažšie.
Inšpiroval ma.
Povzbudzoval.
Motivoval.
Mal môj rešpekt.
No čo už , ide sa ďalej.
V správach samé vraždy a úmrtia.
Obrázky hladujúcich a trápiacich sa.
život je tak krutý.
Zajtra bude svetlo.
Učenie nejak zvládnem.
Cítim sa spolupatrične s novými friendami.
Som rád , že mám aj pár ozajstných.
Som rád , že občas môžem pocítiť že som tu neni zbyotčne.
Mám rád testverika dúfam , že bude už len dobre.
Každý deň možno stretnem niekoho nového kto stojí za spoznanie.
Rád cítim pálavu slnka.
Uspokojuje ma keď môžem sa prejsť na vlastných nohách, pocítiť vánok a zavoňať zeleň.
Vidieť vtákov lietať.
Cítiť chuť čaju.
A mojej oblúbenej paradajky.
Vydýchnuť si po zmysuplnej činnosti.
Len tak sa začítať a vhupnúť sa do iného sveta.
Zapogovať si -keď sa nikto nedíva.
Hodiť si vlnku v štýle electrobuggie.
A robiť mnoho ďalších menej či viac významných rituálov života.
Veď život je tak krásny.
Milujem sa zobudiť a mať pred sebou celý život.So všetkým čo prináša.
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
phinius
5. 4.apríla 2009 14:01
toto je fakt super. respect
Napíš svoj komentár