2018

JANUÁRJe Silvester, ja sa doma s rodinou pozerám na ohňostroje a preciťujem melanchóliu z toho, že prichádza zase ďalší rok, ale nič podstatné sa v mojom živote nemení. Začiatok roka je úplne všedný a ja ho strávim pri knihách, učiac sa na predmet, ktorý si nakoniec aj tak prenášam. Dobrá irónia, nie ?


FEBRUÁR
Milý výlet s kamarátmi po Slovensku, len tak, medzi semestrami niekam vypadnúť. Skvelá psychohygiena počas skúškového a novoobjavená láska k Banskej Štiavnici.

19.2. sa dejú veľké veci. So značnými očakávaniami a pocitom, že zažijem „Time of my life“ prichádzam do Poľska a začína môj Erasmus.

MAREC-APRIL
Pomaly sa zmierujem s tým, že môj študijný pobyt je úplne iný ako som očakávala. Som v menšom meste, takže nás- Erasmákov je naozaj len pár a ja som dokonca jediná erasmáčka na fakulte.

Všedné dni zachraňuje moje Kanárska spolubývajúca Paula, ktorá je studnica dobrej nálady. Učí ma, že sa dá aby bol človek 24/7 pozitívne naladený.

Väčšinu môjho rozvrhu tvorí prax v nemocnici a tá je pre mňa utrpením. Čakala som, že Poľské zdravotníctvo bude na podobnej úrovni ale realita mi dala dobrú facku. Denne tam vidím v nemocnici veci, pri ktorých sa mi zastavuje rozum. Nedodržujú sa základné hygienické zásady, pred podaním transfúzie sa nekontroluje zhoda krvi a čerešničkou na torte sú chodby plné pacientov, ktorí sa už nezmestia na preplnené izby.

MÁJ
Už neriešim to, že všetko je ďaleko od ideálu a mám pocit, že ma už nič nemôže prekvapiť. Ani to, že v škole týždeň ignorujú moju existenciu, maily a potrebu zadeliť ma na prax, aby som získala kredity.

Užívam si prítomnosť. Na balkónovom okne presedíme doslova hodiny. S vyloženými nohami na zábradlí sa vytešujem z prvých slnečných lúčov a počas noci pozorujem búrky a vychutnávajúc si vôňu dažďa.

JÚN
Pomaly sa moje Poľské dobrodružstvo končí. Na druhú stranu- podľa starého klišé- niečo nové začína. Už asi 2 mesiace je tu Poliak s ktorým sa z času na čas bavíme a rozumieme si. Začíname spolu randiť a ja prestávam chápať, ako môže byť všetko tak super. Keď sa ma pýta, či budeme oficiálne spolu, hovorí, že ten vzťah na diaľku určite zvládneme. A ja s pocitom motýlikov v bruchu naozaj verím, že to tak bude.

Koncom mesiaca odchádzam z Poľska a beriem na Slovensko moju najlepšiu spolubývajúcu pod Slnkom. Máme rozlúčkový výlet a ideme spolu pozrieť Západné Tatry, náš hrad, dáme cyklotúru a medzi časom ju opijem z jedného pohárika Tatranského čaju. Táto žena bola pre mňa 4 mesiace ako staršia sestra a ja by so si priala aby som ju mohla mať na blízku minimálne na celý život.

JÚL
Život ide rýchlejšie ako ho stíham vnímať.
Ťahám vzťah na diaľku, mám brigádu o ktorej som snívala ešte ako malá-robím sprievodkyňu na najkrajšom hrade Slovenska plus popri tom stíham odrábať letnú prax v najbližšej nemocnici.

Prichádza ďalšia udalosť - vydáva sa moja najlepšia kamarátka z detstva. Začínam si uvedomovať, že moji rovesníci si zakladajú rodiny, zatiaľ čo ja sa mentálne cítim ako 17tka. Na svadbu odmietam ísť, pretože nemám partnera(frajer so mnou ísť nechce) a nikoho tam nebudem poznať.
Idem aspoň na rozlúčku so slobodou, kde sa dobre bavím a opitá sľúbim, že na svadbu o 2 dni prídem. Na druhý deň si uvedomím, že netreba sľubovať, keď nemám nič pripravené, tak ešte s nedospatou opicou sadám na autobus a idem kúpiť lodičky, ktoré pôjdu asi k jedinému slávnostnému outfitu, ktorý mám v skrini.

AUGUST
Aj naďalej brigádujem a praxujem, ale vytešujem sa lebo idem na 2 festivaly.
Na Grape som čakala celý rok a ako bonus som tam s kamarátkou, s ktorou sa skvele bavíme aj bez toho, aby nám šiel lieh dolu krkom. Uprising som neplánovala, reggae ani nepočúvam, ale okrem svadby som čerstvo vydatej kamarátke v slabej chvíľke sľúbila, že jej budem robiť spoločnosť


....
S Poliakom ideme na týždeň do Prahy. Urobím nám pekné plány a myslím si, že nám tam bude spolu fajn. A fajn nám naozaj je, až kým ho nepristihnem ako sa mi hrabe v mobile, kradne mi peniaze a vonku sa namiesto rozhovoru so mnou začne hrať na mobile.
Naozaj dovolím aby sa ku mne takto správal ?

SEPTEMBER
Škola nám začína až koncom mesiaca a ja si užívam predĺžené leto doma, na dedine.
Riešim papierovačky na úvod semestra a vtedy prichádza za mnou na pár dní môj milý, odhodlaný správať sa ako normálny chlap.
Vydržalo mu to asi 4 hodiny. Asi potrebujem aby sa to celé vyhrotilo do neznesiteľnej situácie, nech sa odhodlám k rozchodu.
Preplačem celé dni, neviem to zastaviť. Slzy mi tečú aj pri bežnom rozhovore o počasí alebo nakupovaní v obchode. Rodina o ničom nevie a nechápe.

OKTÓBER
Ideálne by bolo, keby som tento mesiac začala s čistou hlavou. Ale nezačala som.
Poliak sa totiž začal tváriť, že rozchod sa nestal.
Mám dosť a neodpisujem, nedvíham. Potrebujem od všetkého utiecť.

Ako uliaty na to sadol termín odletu na Malorku. Lacné letenky kúpené bez rozmýšľania ešte v lete, sú teraz mojou záchranou.
Túlanie sa bez cieľa, šum mora a moje srdco sa pomaličky začína hojiť.

O pár dní oslavujem 22ku. Rodina, domáca pohoda, najbližší kamaráti a viac mi k šťastiu netreba.

NOVEMBER
Kolotoč všedných dní.
Skoro všetok čas mi pohlcuje škola. Od rána do večera, Od pondelka do piatku.Začínam sa dávať do poriadku, psychicky aj fyzicky.

DECEMBER
Teším sa, že už je spoločensky akceptovateľné počúvať Vianočné pesničky a zároveň prežívam stratu môjho najlepšieho psieho parťáka. Prišli sme o člena našej domácnosti, ktorý bol s nami krásnych 12 rokov a najviac ma bolí to, že pri ňom nie som, keď ho musia uspať.

Vianočky sú zvláštne. V robote som ešte aj deň pred Vianocami. Je trochu divný pocit, že skoro celá atmosféra (a hlavne robota) je na mne, lebo mamka je celé sviatky v Rakúsku.
Každopádne som vďačná. Za rodinu, kamarátov a za chvíle vytúženého voľna.

...

Vieš Birdz,

je jasné, že tento rok nebol môj najlepší, ale aj tak som zaň vďačná.

Som rada, že som zase trochu vnútorne podrástla, som viac so sebou v pohode, mám viac skúseností a odvahy.

Netuším, čo prinesie budúci rok. Mám pred sebou štátnice, výber práce alebo prijímačky na mgr. stupeň a je nemám ani poňatie, kde skončím a čo budem robiť.

Jediné čo chcem je, aby som veci brala tak ako prídu a snažila sa z nich vytrieskať to najlepšie. A keď sa mi nebude dariť, nezaškodí dávka optimizmu, nech som v pohode, aj keď všetko bude na hovno


PF 2019 Milý Birdz!

 Blog

13 1 1 0 3

Komentuj

13 komentov k blogu