Od kedy som začala vnímať seba, svet a všetko okolo mňa tým častejšie sa zamýšľam nad existenciou nielen mňa ale všetkých ľudí na zemi..nebolo by jednoduchšie nebyť? ! ...
No jo..mam len 17, nemala by som myslieť nato čo by bolo ak by som nežila alebo ak by som zomrela. Nemala by som myslieť ako zomriem, kedy...
jE TO V RODINE!
Asi budem mať túto moju , , diagnózu, , ktorá sa čím ďalej tým viac podobá na depku po mame..Síce teraz musím vyzerať jak howado ale fakticky..URČITE som to zdedila po MAME!
NAMÝŠĽAM SI?
..myslím že nie.. Už niekoľko mesiacov má mama depresie. Nieje to síce úplne , , najhoršia depresia, , no aj tak to depresia je.
Predstavte si: Ráno vstanem vojdem do kuchyne, tam sedí mama a s radosťou ma pozdraví. Počas raňajok sa zrazu rozplače..a už to ide..začne howoriť o smrti, otom že jej duša už nevládze atď. Opýtam sa jej či sa pohádala s priateľom alebo aký má na tieto reči dôvod. Odpoveď? Ona nevie, jednoducho musí plakať a nevie prestať rozmýšľať negatívne.
UFF..THE END?
Myslela som si že už je mama v pohode. Neplakávala už. Nekecala , , howadiny, , . Asi som si to však iba navrávala. Asi som sa len snažila tváriť že je všetko v poriadku. Že všetko je OK a nikdy nebolo lepšie.
AGAIN..
Dnes počas obedu sa mama z ničoho nič opäť rozplakala. Zasa nebol na plač dôvod. Ani nedojedla a odišla do svojej izby. Zavrela sa a ležala na posteli minimálne 4 hodiny. Potom bola o5 v pohode. Teraz cca pred desiatimi minútami sa zrazu začala obliekať. Opýtala som sa jej či ide von s priateľom. Odpoveď? - , , NIE. IDEM SA PREJSŤ., , Jednoducho sa obliekla, dala si mobil do vrecka a so slovami , , AK BY SA MI DAČO STALO, DÁM TI VEĎIEŤ., , odišla. Aha aby som nezabudla pri zatváraní vchodových dverí zvonku som jej v očiach videla slzy...
A TERAZ ČO?
Neviem prestať rozmýšľať nad tým ako by som mame pomohla. Možno je to aj tým že za 5 dní o5 musí odísť do zahraničia kde robí. Ale aj tak.. Plakať bez dôvodu nieje správne, resp. nieje správne ak plače bez dôvodu veľmi často...
Napadlo mi už že by možno pomohlo vyhľadať psychiatra. Stále si však neviem predstaviť ako by som to mame powedala...
ČO HOVORí LITERATÚRA O DEPRESII:
Depresia je v psychológii duševný stav charakterizovaný pocitmi smútku, skleslosti vnútorného napätia, nerozhodnosti, spolu s útlmom a spomalením duševných a telesných procesov, stratou záujmov a poklesnutým sebavedomím.
Príznaky:
smútok - dlhotrvajúci a hlboký smútok je typický pre depresiu
pesimizmus - zameranie sa na negatívne stránky života
pocit zlyhania - vedomie zlyhania v dôležitej veci
nenávisť voči sebe - nenávidenie seba, svojich vlastností, svojho tela
pocit viny - vedomie ťažkého previnenia
vedomie, že si zaslúžim trest - predstava, že by som mal byť potrestaný
sebaobvniňovanie - prisudzovanie si viny a zodpovednosti
samovražedné myšlienky - riešenie bezvýchodiskovej situácie je videné v samovražde
častejší plač - ľudia v depresii častejšie plačú, niekedy naopak by chceli plakať a nemôžu
podráždenosť - vyššia citlivosť na rušivé situácie
nerozhodnosť - neschopnosť rozhodnúť sa alebo veľmi dlhé rozhodovanie aj v maličkostiach
neupravenosť zovňajšku - strácanie záujmu o svoj zovňajšok
zmena telesnej hmotnosti - dôsledok prejedania sa alebo odmietania jedla
spomalenosť - predĺženie času potrebného na vykonávanie rôznych činností
zmena dĺžky spánku - väčšinou ide o neskoré zaspávanie a skoré
prebúdzanie
pocit vyčerpanosti - vyskytuje sa aj bez namáhavej činnosti
strata apetítu - „strácanie chuti“ do jedla a pôžitku z jedla
strata energie - zvýšená únavnosť, nechuť niečo robiť
nespokojnosť - so sebou, svetom, rodinou, svojím telom...
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a ten obsah.. smutne. Neboj, ty sa do takého neičoho nedostaneš.. teda nemusíš dostať.. to je rpesnejšie