Drahý čitateľ, ak si ešte nestratil chuť dozvedieť sa čo ma postretlo v roku minulom, rada ti ponúknem sumár toho najfarebnejšieho. Výber udalostí je občas arbitrárny a občas má svoje kritériá, ale to je v tejto situácii len málo dôležité. Predstav si teda teraz môj rok ako jeden chutný koláč a rozdeľ ho poocou symbolu pre mier - no prosto, na tri časti
časť PRVÁ:
Prvú časť sa začína vstupom do jarného semestra, ktorý bol zatiaľ najpodstatnejším - čakalo ma napísanie bakalárskej práce, jej následná obhajoba a dvoje štátnic. Toto obdobie môžme nazvať aj obdobím temna.
Do temna som upadla vlastným konaním: nedala som si žiadne predmety ani prácu, tak aby som mohla všechen svoj čas investovať do bakalárky a štátnic. Nuž, a ak sa vám už niekedy prepieklo dlhé obdobie prokrastinovania dôležitej úlohy, určite mi už rozumiete. Zo svedomitej prípravy sa vyvinuli dlhé mesiace preklínania samej seba, trápenia sa nad tým prečo sa chovám ako sa chovám a smútku nad tým, že nedokážem byť takou, akou by som chcela byť. Bolo to veľmi nepríjemné obdobie kde som sa dosť hľadala a snažila som sa prísť na to, ako túto situáciu čo najrýchlejšie pozmeniť.
Východom z jaskyne temnoty bol začiatok júna: veľmi pekné posudky od vedúceho i oponentky, mierne pobabraná obhajoba a polka štátnic spravená len tak tak. Ale stalo sa to. Bola som bc. a zbavená veľkého a nepríjemného tlaku. Ako bonus prišla ponuka vedúceho BP či by som nechcela svoju prácu pretvoriť na akademický článok a vydať ju Ach, áno, som na seba hrdá, čo už.
Teraz vás vezmem do dňa, kedy som odovzdávala bakalársku prácu v tlačenej podobe. V tú noc som nespala, chýbalo mi ešte niekoľko strán a ráno mi telefonicky môj miľúbený partner pomáhal so číslovaním a podobnými chuťovkami. Následne som víťazoslávne dorazila do papiernictva a už som mal len dve hodiny čakať. Na ceste do potravín som stretla holuba. Viete čo bola moja prvá myšlienka? "Hmm... zaujímavé, ako to robí že stojí len na dvoch nohách a udrží rovnováhu?". Každopádne, do potravín som išla kúpiť nejaké sladké a slané fajné pečivo, prišla som ku môjmu obľúbenému bezdomovcovi, ktorý tam predával Nový prostor a povedala som mu prečo mám taký pekný deň. Následne som mmu dala pečivo a kúpila som si tuším štyri výtlačky so slovami, že sa veľmi chcem o moju radosť podeliť. Viete čo chcem urobiť keď budem mať viac peňazí? Skúpiť všetky tie časopisy od neho naraz. Aj keď teraz už predáva inde... Každopádne!
Ešte nie je čas na druhú časť. Ešte by som vám chcela porozprávať o niekoľkých veciach, ktoré som prežila počas tohto obdobia temna, niektoré sa možno stali práve kvôli tomu aby som sa cítila menej ošemetne.
Prihláška na Erasmus: No prosto, som posraná. A vedela som, že Erazmus je niečo, čo treba skúsiť. Teda, čo veľmi potrebujem skúsiť, len sa bojím. Pamätám si tú hroznú úzkosť keď som si predstavila, že ma fakt vezmú a ja pôjdem. Ako keby som bola v tej svojej komfornej bubline zamknutá. Ale kedy ak nie teraz? A povedzme si na rovinu, cítila som sa fakt zaseknuto, nutne som potrebovala vedieť, že príde zmena, takže o mesiac odchádzam do Forli, držte mi palce prosím vás!
A jo, bola som v Dueli! Dosť sranda
Prihlásila som sa ako dobrovoľník na športový krúžok pre deti s poruchou autistického spektra. Z úvodného stretnutia s vedúcou tej neziskovky si pamätám 3 podstatné veci: Okolie budovy. Staré Brno, chladné slnečné počasie a neprebádaný kus mesta s fascinujúcimi budovami. Ďalej je to niečo príjemné a milé, čo s tej dievčiny sálalo. A potom je to ten moment, keď sa ma pýta ako sa študentka Politológie dostane ku tomu, že chce byť dobrovoľník pre autistické deti, ak neštuduje špeciálnu pedagogiku ani nič podobné
Prijali ma ako tutora angličtiny a ja som celý rok pracovala v paláci, skutočnom Angličtina je láska, veď viete, a ako som si tento rok potvrdila, vyučovanie mladých ľudí zjavne tiež. Hlavne pri ľuďoch ako je, volajme ju, Anička. 12 ročné bystré, otvorené, snaživé a pokorné dievča, ktoré som mala príležitosť vzdelávať a formovať, vymýšľať jej úlohy, diskutovať s ňou, učiť ju kriticky myslieť.
Uf, moja myseľ sa zatúlala viac ako som predpokladala, a tak by to mohlo byť pre tento blog všetko. Ďalšie časti možno prídu, alebo aj nie, uvidíme
Úvaha
Komentuj
8 komentov k blogu
2
@bebekex Juuuj Bejuška ďakujem! práveže nie, hento obdobie bolo cele zle a odpvoedy sa furt zamyslam ako sa nejak "reformovat" ale to obdobie potom, inak zvane leto, to bolo supis sco sa ceestovania tyka, to by ta mohlo zaujat inac si ma inspirovala na Maltu
4
Pekné! Som zvedavá na pokračovanie
Ale nedá mi to, hrozne má iritovalo to "ku, so" kde mohlo byť len s a k
Ale nedá mi to, hrozne má iritovalo to "ku, so" kde mohlo byť len s a k
5
@fakecocacolazero to mi vysvetliii ja som myslela ze to dbre pisem, resp. som sa nad tym nikdy hlbsie nezamyslela tam sa nepuzivaju vokalizovane?
6
ja neviem ci je to spravne gramaticky ale ked som si to tak v hlave citala tak mi to brutalne trhalo v hlave
Napíš svoj komentár
Si skvela a inspirativna
Tesim sa na pokracovanie