Prišla som domov. Mama sa na mňa ani nepozrie, možno sa bojí, že by uvidela, že vyzerám ako kompletná troska. Pre istotu mi dá 150 vyčerpávajúcich otázok ohľadom vecí, z ktorých mi je smutno/zle/na vracanie.
Mama odíde od pc. Kardinálna chyba bola, že som si nezavrela dvere do izby. Počúvam zas dookola o tom, ako mama hustí do otca kvôli jeho šéfovi. Ako riešia problémy s prestavbou. Ďalších x vecí.
Nehovorí to mne, môže mi to byť jedno. Ale cítim sa, ako by som šla vybuchnúť! Neznesiem už ani kúsok môjho či cudzieho nešťastia/zlej nálady/problémov.
Nechcem vybuchnúť.
Správa dňa: Nejdeme na dovolenku. Zlý termín. Nikdy ma to tak nepotešilo. Nevydržím s nimi asi pol hodinu nie to ešte 12 dní, nudila by som sa a nekomunikovať s mojou love tak dlho by ma zabilo. Plus jediné čo ma terza ešte drží je fakt, že budem na týždeň s americkými deťmi, vypnem mozog a bude mi fajn.
A tak si tu žijeeeeeeeeeeeeeeeeeeem
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár