actually vstanem - 6:10
Nikdy to nestíham normálne. Ledva chytím vlak. V ňom sa snažím aspoň nieoč naučiť.
Škola. Pár úsmevov od pár ľudí. Pár objatí od pár ľudí.
Cesta domov. Taký nedostatok spánku že vždy zaspím.
Prídem domov rozbitá jak nič.
Kým sa dám ako tak dokopy je podvečer.
Dokopem sa k učeniu. Veď reku že keď sa teraz už konečne nezačnem učiť, kedy potom,...?
Učenie. myslim pomedzi to na tisíc iných vecí. Blbé myšlienky. Zlá nálada. vyčerpanie.
Wueeej rodičia sú doma. Pohádame sa alebo ich počujem sa hádať.
Káva.
Ďalšie kolo pokusov o učenie.
Večer.
Jebem na to.
Zapínam pc v presvedčení či skôr slepej nádeji, že ma tam konečne bude čakať niečo čo ma poteší.
Ach, tá moja naivita. Veď načo by mi niekto aj odpísal, som to len ja, to je v pohode...
Je mi úplne mega skvelo, píšem s pár ľuďmi, flákam sa po nete a snažím sa po 854. krát prísť na to, čo s mojim momentalnym životom konečne mienim urobiť.
Učenie už v nenávratne.
Ležím v posteli.
Premýšľam čím do piče som si zaslúžila taký prístup, chovanie, opovrhovanie...
Dobrú noc...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bebekex
2. 5.mája 2012 22:48
hlavu hore..aspoň za tie objatie sa oplatí usmiať sa (ja ho nemám..)
3
V podstate som podobne prežila posledné dva mesiace :/ dosť to lutujem.....tak premárnený čas ale občas je ten život taký zničujuci a ja len čakám že príde konečne niečo ,,silné,, čo mi vráti tu pravu chuť do života ....ale ja také šťastie nemám :/
Napíš svoj komentár