vôňu jeho vlasov
oblečenia
izby
rúk
drsných, no nežných rúk
keď poznáš každý výraz jeho tváre
smutný
milujúci
pobavený
nahnevaný
oddaný
keď poznáš hĺbku jeho očí ako tie svoje
keď s ním trpí každá tvoja bunka
a keď šťastie bezmedne koluje medzi vami...
---
Nie len telo, už i city iného nie sú mi cudzie.
Čakali ste happyend? Prepáčte.
Ja som egoista, svoj happyend mám a to stačí. Je tam hore v tých riadkoch. Áno, naozaj, aj s tou poznámkou pod čiarou. ja ho vidím, to stačí.
V mojom srdci sa usadila jeho vôňa a nechce ísť preč. Ja ju už ani nevyháňam. Vôňa prebdených nocí už vyprchala... Ale vôňa objatia ostane. Spolu s "reservé" nápisom a jeho fotkou v mojej mysli zamemorovanou kdesi vo mne.
Čo na tom, že on jej a ja inému.
MY ako pojem už nezaniká. Už to proste nejde. Poviem vám, niekedy to neznášam. Ale je to náš pojem. A na ten pojem nás, na Nás ja už nedám dopustiť.
Odpusť a neopusť, zlato. urobím rovnaké, stretneme sa na kávičke a kakauku, ako v How I met your mother, na tej budúcnostnej terase.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár