Bol to beh na 2500 metrov a moja kondícia to nezvládala. Zvlášť keď požadoval čas pod 7 minút. Keď na mňa vtedy už ledva dýchajúcej vtedy jačal nech hlavne neprestanem bežať a pridám, mala som chuť ho akurát tak opľuť jak tam stál pri tej čiare.
Je to super triedny. Potykali sme si. Vždy nás podržal. S krikom, ale podržal.
Ale o inom som chcela. Vysvetľoval nám, že hlavne nemáme prestať bežať, že kráčaním si nepomôžeme. Že raz sa zastavíme a je to v kýbli. Bolo to pár rokov dozadu a dnes som si na to pri behaní spomenula.
Zrazu to neplatilo len pre beh, ale pre posledných niekoľko mesiacov môjho života.
Všetko šlo ako malo a ja som bola v kruhu škola-maturity-výška-trénovanie-debatovanie.
BUM.
Vtedy máte dve možnosti. Zosypať sa, alebo zaťať zuby.
"You only become strong when being strong is your only option"
a tak bolo.
Keby som som totiž vtedy dala voľný priechod svojim pocitom, duši, bolesti, zahodila by som celú budúcnosť. Nezvládla by som maturity, prijímačky, certifikát, turnaje.
Tak som zaťala zuby. Ako nikdy predtým. Vlastne ešte stále zatínam. Bojím sa prestaň, lebo stále mám dojem, že by som sa rozsypala na drobné úlomky.
Na cintoríne som nebola odvtedy ani raz za vyjadrenie dojmu, že je to moja ľahostajnosť by som lámala končatiny.
A tak som tu.
Silná.
Silnejšia ako kedykoľvek predtým.
Vydržala som to a tu som, zvládla som všetko, čo som si zaumienila.
lenže...
"Plač neznamená, že človek je slabý, ale že bol silný už príliš dlho".
@tikalok mária brehy, teraz ked sa nad tým zamyslism, mam dojem, že by to naozaj nevychádzalo to mala byť 1500vka fakt prepáčko, nejak mi nedoplo, že na 2500/7 min by sme museli byt extra rýchli :/
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.