Pretože zobudiť sa 25. ráno na telefonát o smrti starého otca naozaj nie je ideálne. A tak sa mi to spojilo.
A ďalšie roky sa tieto spomienky obohatili o veľké hádky a sklamania, o veľké slzy a prázdno.
Už sa jednoducho nebolo načo tešiť, už ostával len strach na spôsob "čo sa stane tento rok?".
Ale teraz je to tuším trochu iné. Otec je už mesiac preč a na sviatky sa vráti. Všímam si na ňom, že sa stihol zmeniť. Že si uvedomil, že rodina je to najdôležitejšie a že mu na nás záleží. A s mamou som to tu zatiaľ musela zvládať sama.
Som naozaj zvedavá, ako to dopadne. všetci sú, podľa mňa. Už to nebude to zaužívané "tak sa poďme tváriť ako rodina aspoň na tie Vianoce", už to bude také ozajstné. viete, u nás to nikdy nebolo také ozajstné. Také rodinné ak mi rozumiete.
Je to také zvláštne, viete. Akoby som znova mala 8 a bola plná očakávania, čo si pre mňa ježiško pripravil tento rok.
Teším sa.
Prajem vám nové Vianoce priatelia.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
krasne vianoce zelam