Po "mariške" postrehne aj veci, ktoré by si inak ani nevšimol
Karol má 16 rokov. Marihuanu fajčí od trinástich. Prečo začal? "Len tak, z nudy. Chcel som to vyskúšať," ťažko z neho vyliezajú slová a popri tom si potiahne z "džointa". Po chvíľke sa však rozhovorí...
Prekonáva veľmi ťažké obdobie svojho života. Práve v tom najnevhodnejšom adolescentnom veku sa musí zmieriť so smrťou otca, ktorý pred rokom podľahol ťažkej chorobe. A nielen túto zákernú ranu mu osud uštedril. Kvôli zdravotným problémom musel skončiť so svojou sľubne sa rozvíjajúcou futbalovou kariérou. "Od šiestich rokov som chodil na tréningy. Trojfázovo som trénoval každý deň. Futbal bol môj život. Teraz už nemám nič. Nič ma nebaví. Pri alkohole a marihuane zabudnem na to, čo sa stalo. Neverím, že Boh existuje, keď toto dopustil," smutne konštatuje Karol.
Rozbaľuje servítku, v ktorej má hnedozelenú sušenú zmes, podobnú tabaku. "To je gram marihuany. Stojí 400 korún," Z kôpky si odoberie menšiu časť a položí ju na biely tabakový papierik. Ušúľa si cigaretu, zapáli, potiahne a pokračuje: "Z gramu marihuany si môžem spraviť štyri cigarety, ale aj jednu silnú. Podľa toho, na akú mám práve chuť, alebo či potrebujem šetriť." Fajčenie marihuany ide hlboko do vrecka. Karol si ju kupuje z vreckového od mamy a z peňazí, ktoré zarobí na brigádach. Má svojich stálych dodávateľov, s ktorými ho zoznámili kamaráti. "Dá sa kúpiť všade, s tým nie je problém. Úplne bežne sa dá zohnať na diskotékach."
Mama o jeho mariškovej vášni vie. Nepáči sa jej to, ale zmierila sa. "Čo iné jej ostáva. Keď mi nedovolí, budem ju fajčiť potajomky. Neustráži ma. Nemôže mi rozkázať, lebo ju nepočúvnem," ľahostajne mykne Karol plecom.
"Čo majú všetci proti ´tráve´? Však alkohol je oveľa horší. Keď sa ´zhulim´, tak mi na druhý deň nie je zle, ako keď sa opijem. Nebolí ma hlava, ani žalúdok. Hoci ja to veľakrát aj kombinujem," smeje sa mladík. Okrem rozšírených zreníc na ňom žiadny zmenený psychický stav nebadať.
Väčšinou fajčí spolu s kamarátmi, ale dá si, aj keď je sám. Považuje sa za občasného konzumenta. Niekedy vyfajčí päť "džointov" denne, inokedy jeden alebo celý týždeň žiadny. "Závisí to od nálady a predovšetkým od peňazí." Karol tvrdí, že marihuana mu pomáha pri učení. S jej pomocou si vraj školskú látku lepšie zapamätá, dlhšie mu utkvie v pamäti. "Všimol som si, že na mňa to takto funguje. Keď si zafajčím, tak som plný energie, všetko zvládam ľavou zadnou. Som nabudený, veselý a problémy, ktoré ma ťažia, sa zdajú byť omnoho menšie."
Ale nie vždy má na neho marihuana rovnaký účinok. Niekedy zintenzívňuje rozpoloženie, v akom sa nachádza. Všetky emócie sa zdvojnásobia. "Keď fajčíme a je v partii taká rozkekešená nálada, tak sa všetci rehlíme. Zo všetkého je nám smiešno. Na hocičo pozrieme a schytíme záchvat smiechu. Toto sa mi stávalo hlavne v začiatkoch fajčenia marišky. Teraz ma smiech chytí len veľmi zriedka. Ale keď sa napríklad bavíme o vážnych témach, tak mi to po ´džointe´ lepšie myslí. Postrehnem aj také veci, ktoré by som si inak ani nevšimol."
Karol si všimol, že nie každý z jeho kamarátov znáša marihuanu rovnako. Nie každému "sadne". "Hlavne začiatočníci, keď si dajú marišku po alkohole, potom zvracajú. Niekoho zase po nej bolí hlava. Je to individuálne, ale väčšina sa po nej cíti skvelo," uzatvára rozhovor.
Keď si zafajčí viac, tak mu rastie apetít
Peter má 35 rokov a pravidelným konzumentom marihuany je dva roky. Prvýkrát ju vyskúšal na vojne, ale vtedy jej na chuť neprišiel. "Dal som si ju totiž po vodke," spomína na prvý šluk. "Ničím ma neupútala, lebo som ani nevedel, po čom mi to vlastne ´hralo´. Na druhý deň ma strašne bolela hlava. No nebolo to kvôli marihuane, ale kvôli vodke."
Druhé zoznámenie s "mariškou" sa udialo v Argentíne, kde bol na polročnej stáži. Tam ľudia marihuanu fajčia všade a úplne bežne, takže nebolo nič mimoriadne, že ho ňou ponúkli. "To už bolo niečo úplne iné. Ich marihuana je celkom inej kvality, ako tá čo sa dá kúpiť u nás. Už po prvom potiahnutí mi rozťahovala ústa do úsmevu," smeje sa už pri spomienke. "Keby som nemal uši, tak sa rehocem okolo celej hlavy."
Marihuanu už Pater fajčí každý deň, minimálne jednu, dve. Niekedy aj viac. Zásadne však fajčí doma, nechce mať problémy s políciou. "Človek sa ale nesmie prefajčiť. Mladí si myslia, že ak si dajú veľa, tak budú mať väčšiu zábavu a keď si k tomu pridajú alkohol, tak ešte väčšiu. Takto to ale nefunguje. Z toho môže byť človeku len zle. Všetko treba robiť s mierou."
Prečo sa mu marihuana tak zapáčila? "Preto, lebo po nej nemám žiadnu ´opicu´. Vyspím sa z nej a nemusím sa trápiť ako po alkohole. Keď zafajčím viac, tak mi rastie apetít a potom si hoci aj o polnoci vyprážam rezne a najem sa do popuku. Takže keď ma ráno potom bolí žalúdok, tak je to od tých rezňov." Skutočným dôvodom, prečo sa marihuana stala súčasťou jeho každodenného života však je to, že sa cíti sám. "Nemám polovičku. Nudím sa a takto si krátim čas. Zlepšujem si náladu. Deň takto rýchlejšie zbehne a je veselší. Aj bežné záležitosti sa s ňou riešia ľahšie, lebo dodáva energiu. To, čo by som v normálnom stave vybavil za týždeň, stihnem za deň. Marihuana neomamuje mozog, zbystruje pozornosť, človek je vnímavejší, aktívnejší. Všíma si také veci, ktoré inokedy nevidí." Nedajbože ísť po mariške do obchodu. Predavačky sa majú čo obracať, aby vyhoveli jeho extrémnej aktivite. Najradšej by vyskúšal všetko oblečenie v obchode.
Peter si myslí, že fajčenie marihuany podporuje jeho odvahu a tvorivosť. Raz sa v stave mariškového opojenia rozhodol k tomu, po čom dlho túžil. Chcel mať izbu s jasnočervenými stenami a na to treba guráž. V momente ako mu to napadlo, plný energie sa vybral do obchodu, dal si namiešať farbu, vypratal byt a hneď aj steny natrel. "Keď som sa na druhý deň zobudil, bol som taký šťastný, že som to spravil a konečne sa odhodlal. Veľmi sa mi to páčilo."
Alebo iná skúsenosť. "Na skúšky a testy v autoškole som tiež prišiel v marihuanovej nálade a všetko som úspešne spravil," pokračuje. "Po fajčení ´marišky´ nie je problém šoférovať, lebo neomamuje zmysly. Dokonca si myslím, že vtedy som opatrnejší. Jazdím pomalšie, lebo vnímanie rýchlosti je intenzívnejšie." Otázne je, ako by na marihuanu v organizme reagovali policajti v prípade, že by sa Peter zaplietol do dopravnej nehody. Vtedy sa totiž nepozerá len na to, kto ju spôsobil, ale aj na zloženie krvi jej účastníkov...
Väčšina Petrových kamarátov fajčí marihuanu, žiaden z nich neholduje chemickým a tvrdým drogám. Tvrdí, že kto raz začne s marihuanou, tak aj pri nej zostane a kto podľahne tvrdým drogám, tak na marihuanu nepresedlá. "Tvrdé drogy som nikdy nevyskúšal a ani sa nechystám. Videl som, čo urobili s niektorými mojimi kamarátmi. Veľa z nich už nežije..."
Na záver dodáva, že by veľmi uvítal, keby bola marihuana zlegalizovaná aj u nás. "Keby štát povolil kaviarne, kde by sa mohla fajčiť, mohol by na nej neskutočne profitovať. Tak z nej ´ryžujú´ len kadejakí priekupníci a štát má z nej figu borovú. Marihuana sa fajčila stále a fajčiť sa aj bude."
Spektrum využitia kanabinoidov v terapeutickej oblasti sa stále rozširuje, vraví prof. MVDr. Ján Mojžiš, CSc
Alkohol má silnejšiu schopnosť vyvolať závislosť, než marihuana
O nestranný názor na negatívne a pozitívne účinky marihuany sme požiadali odborníka - profesora MVDr. Jána Mojžiša, CSc z Ústavu farmakológie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach (na snímke).
Marihuana patrí medzi tzv. mäkké drogy, čo znamená, že jej účinky na ľudský organizmus sú slabšie v porovnaní s tvrdými drogami. "Účinky na centrálny nervový systém (CNS) sú menej výrazné, závislosť je pri nej slabšia. Samozrejme, má svoje negatíva. Marihuana má na ľudský organizmus krátkodobé, strednodobé a dlhodobé účinky. Závisia od koncentrácie jednej dávky a dĺžky používania."
Zvyšuje srdcovú frekvenciu, ale nie natoľko, aby bol ohrozený život človeka. Pri jej dlhodobom účinku dochádza k zhoršovaniu komunikácie s okolím. Väčšie dávky môžu spôsobiť halucinácie, strach, paniku, psychózy. "U pravidelných užívateľov sa môže objaviť aj to, čo je pre zneužívané liečivá typické, že sa jej účinky sa zoslabujú a je potrebná vyššia dávka. Škodlivý je aj dym pri fajčení marihuany, lebo obsahuje oveľa viac dechtu ako dym z obyčajnej cigarety. Hrozí teda zvýšené riziko karcinómu pľúc."
Konopná živica obsahuje okrem éterického oleja a ďalších látok predovšetkým kanabinoidy. Hlavnou účinnou látkou je delta-9-tetrahydrokannabinol (THC). Má euforizujúce, stimulujúce účinky, uvoľňuje svalstvo, pomáha proti epilepsii, zmierňuje zvracanie, zvyšuje chuť k jedlu, znižuje krvný tlak, zlepšuje náladu a zmierňuje bolesti.
V roku 1990 v oblasti výskumu účinkov kanabinoidov na ľudský organizmus došlo k obrovskému rozmachu. "Bolo zistené, že kanabinoidy majú, okrem iného, výrazný potenciál pre využitie v medicíne. Spektrum ich využitia v terapeutickej oblasti sa stále rozširuje. Vo viacerých krajinách sú už registrované lieky, ktoré obsahujú analógy THC, napr. Nabilon, Dronabinol. Používajú sa ako liek proti zvracaniu pri chemoterapii alebo na stimuláciu apetítu."
Lieky, ktorých účinok je postavený na vplyve účinných látok z konope sa používajú na liečbu kachexie (chorobné schudnutie, vysilenie) u onkologických pacientov alebo u chorých na AIDS. "THC sa v súčasnoti v niektorých krajinách používa aj na tlmenie bolesti hlavne u onkologických pacientov, u ktorých pretrváva bolesť aj po podaní opioidov."
Čo je menej škodlivé pre človeka? Fajčenie marihuany, alebo pitie alkoholu? "Nedoporučujem ani jedno ani druhé. Myslím si však, že dôsledky pitia alkoholu, sú horšie. Je to spoločensky tolerovaná látka, ktorá sa používa vo veľkom množstve. A čo sa týka porovnania samotného vplyvu na organizmus, dlhodobá konzumácia alkoholu poškodzuje početné orgány - tráviaci systém, pankreas, obličky, centrálny nervový systém... Alkohol nemá žiadne pozitívne terapeutické účinky. Môžeme ho akurát použiť ako antidotum pri otrave metanolom," dodáva so smiechom. Schopnosť vyvolať závislosť je u alkoholu silnejšia ako u marihuany. Z hľadiska návykového potenciálu sa alkohol nachádza niekde uprostred medzi tvrdými drogami a marihuanou. Ak sa zneužíva, stáva sa rovnako nebezpečný ako najtvrdšie drogy. Abstinenčné príznaky sú pri alkohole výraznejšie a vážnejšie ako pri marihuane.
Užívanie marihuany je vraj vstupnou bránou do sveta tvrdých drog. "Všeobecne sa to tvrdí a uznáva. Je to možné. Ale alkohol takisto. Jedno i druhé ovplyvňuje vôľové vlastnosti človeka. Súhlasím s tým, že ľudia ktorí užívajú marihuanu, môžu ľahšie prejsť na tvrdé drogy ako tí, ktorí ju neužívajú. Na druhej strane, tvrdé drogy užívajú aj ľudia, ktorí nikdy neužívali marihuanu."
Tvrdenie, že marihuana má pozitívny vplyv na efektívnosť učenia, je neopodstatnené. Na krátkodobú pamäť a učenie má negatívny účinok. "Kannabinoidy v CNS utlmujú uvoľňovanie acetylcholínu, ktorý je dôležitý pre učenie a pamäť."
Zaujímavosti:
Najstaršou zmienkou o využívaní konope pre jeho psychoatívne účinky pochádzajú 2 tisíc rokov p.n.l. Konope bolo nazývané aj "darcom radosti" a "utešiteľom zármutku". Pre hinduistov je konope posvätné. V Nepálu sa prípravky z konope používajú k liečeniu takmer všetkých chorôb. Budhisti používajú konope, aby dosiahli mystický zážitok, ktorého hlavným cieľom je oslobodiť sa od pozemských vecí. V islamsko-arabskom svete je fajčenie a používanie konopných produktov široko rozšírené a kultúrne akceptované. Konope bolo vždy súčasťou čínskej kultúry, užívali ho ako liek, či elixír života šamani, alchymisti a ľudoví liečitelia. V Mexiku je konope dodnes domácim liekom proti reumatizmu. Základná tinktúra z konope sa dnes v homeopatii a prírodnej medicíne stále alebo znovu používa ako mnohostranný liek. Marihuana je dnes legalizovaná v Holandsku a od roku 2003 aj na Aljaške. Aljašskí obyvatelia majú právo držať doma najviac 113 gramov marihuany.
Tejto téme sme sa nevenovali preto, aby sme čitateľov navnadili na užívanie marihuany. Chceli sme len získať objektívne informácie k tejto výsostne aktuálnej, ale démonizovanej a spoločensky neprijímanej problematike
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antarktis
15. 2.febuára 2009 16:12
amen
Napíš svoj komentár