Nedávno som na birdi čítala v jednom blogu niečo v zmysle „ predstieraná blízkosť bolí viac ako skutočná samota...“
Presne tak. Navyše skákať zo VZŤAHU do -“vzťahu“ je úplne najviac najhoršia varianta ako vyplniť zrazu nadobudnutý čas.
Posledný krát som ráno zabuchla dvere na jeho byte a odišla, s tým aby sme sa už nekontaktovali...beztak sa ešte určite stretneme. V hospode, v škole, v nemocnici...a do vtedy by som už mohl byť „vyliečená“.
Od začiatku letnáku do konca zimáku-si zo mna život robil poriadnu prdel.
3 dni pred jednou z najtažších skúšok vôbec...mi zomrel otec. Skúšku som síce dala, ale v tom stave ktorý mi to pomohol zvládnuť som zostala celé leto. Tma, ticho. Mizéria. Potom prišiel rozchod, odstahoval sa, a ja som sa učila žiť sama…iba s našou mačkou. Ktorá zdochla, z ničoho nič...v deň kedy som zložila skúšku o ktorej som bola presvedčená že ju nemám šancu dať...lebo som sa namiesto učenia zaoberala ludmi, naháňala ich prítomnosť, blízkosť, snažila sa za každú cenu nebyť sama...tak ako celé to oporné obobie…
Až do tej noci, kedy som samej sebe povedala už nie. Už stačilo.
Na ďalší deň som zbalial šaky paky a šla s ludmi zo školy na hory.
Skvelá parta, každý deň pohyb, dobré jedlo...na to si človek zvykne rýchlo...Pokračovalo to aj doma. Nájst si v tomto meste nových priatelov je náročne, je príliš velké, anonymé, neosobné. No zrazu som mala takmer každý večer s kým ísť na stenu, plaváren…
Moja životospráva sa zlepšila. Od jedného hnusného jedla denne ktoré zo mna urobilo nervoznu a chudokrvnú osobu som sa dostala k zdravému vareniu, (ktoré som prestala vykonávať od kedy sa odsťahoval) takmer každý deň…
V súčinnosti so školu a brigádou by som davnejšie myslela že už sa viac nedá, že tymito aktivitami už nebudem mať čas na nič iné…
Opak je pravdou, toho času mam ešte viac...A z každou minutkou toho „volna“ príde sklúčenie, ktorému sa chcem vyhnúť a preto by som mohla:
Udržiavat byt v lepšom stave, poriadku a estetickosti byt- (veď maš tolko nápadov ! realizuj ich ! )
Zhonať si novú mačku
Zorganizovat svoje pohybové aktivty tak, aby mali nejakú štruktúru a mohli viesť k nejakým zlepšeniam ( dat si za ciel nejak slušne odbehnúť polamratón...hocičo…)
Viac sa starať o seba, chodiť ako žena ( a je uplne jedno že pod plaštom nikto nevidi čo mas oblečene…)
Učit sa trošku viac priebežne (a to by ti vyšlo ja na prospechove keby si chcela
Snažit sa odpracovať si aspon 3 osemhodinovky tyždenne (budu love, bude väčšia „sloboda“)
Skúsiť sem každý týžden niečo pripísať a zároveň niečo škrtnúť- o čo si sa minimálne pokúsila…
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár