, , Ach, dúfam, že si ma kúpi nejaká pekná princezná! “ stonala vlásenka ticho. Jej tichý hlások, ktorý nebol ani zdaleka tak jemný ako jej výzor, znel zvučne a kovovo. Stále bola len zo železa, ktoré bolo pokryté falošným zlatom. Jej sestričky na ňu žmurkali, žmurk-žmurk, svojmi ligotavými očkami s rovnako trblietavými sklíčkami. Boli tam citrónovo žlté, pastelovo zelené, snivo ružové, nežne nezábudkové a temne červené vlásenky- jedna krajšia ako druhá. Aj oni mali na sebe mačacie zlato.
, , Neplač sestrička, nakoniec sa nám každej ujde- princezná, či dievčinka, budeme vonku z tohto klenotníctva.“
No ametystová vlásenka stenala ďalej , , Princezné si ma budú vážiť, za to také otrahné dievčisko z ulice ma hned raz dva stratí! “
Sestričky vlásenky žmurkli na seba, ale už neodpovedali.
A vlásenku si onedlho naozaj niekto kúpil. Nebola to síce princezná, ale urodzené dievčatko od miestneho starostu. Bolo vlásenkou nadšené- hlavne tou ružovo-fialovou farbou, ktorá priťahovala pohlad ako magnet. Aj vlásenka bola šťastná. Dostala sa do toľko vytúžených rúk mladej aristokratickej slečny. Vlásenku zabalili do šuchťavého papiera a mohlo sa ísť.
A jej sestričky len mĺkvo žmurkali, žmurk-žmurk, ako keby vedeli, čo sa s mladou nafúkanou ametystovou vlásenkou stane.
Vlásenka sa dostala šperkovničky s modrým zamatovým poťahom ktorá bola plná zlata a striebra. Žasla nad tou neskutočnou krásou v ktorej sa ocitla. Konečne sa cítila doma, medzi svojimi a už nebola len obyčajnou vlásenkou z klenotníctva ktorá mala na sebe falošnú pozlátku.
, , Ty si z pravého zlata? “ pýtala sa chrapľavým hlasom starožitná brokátová brošňa.
, , Samozrejme, že áno! “ nedala sa vlásenka a klamstvo, ktoré jej vyšlo z úst, si vôbec neuvedomovala , , Všetci sme tu z pravého zlata alebo striebra. Nie sme hocijaké medené nicotky! “
, , Tak-tak! “ súhlasila jagavá ihlica, ktorá bola z naozajstného zlata , , Toto nie je úroveň pre plstenatú a nekvalitnú bižutériu- pche, “ odkašlala si.
Starý obšúchaný prsteň so zafívým okom vlásenku nedôverčivo pozoroval , , Tvoje oči sa mi nezdajú tak úprimné, vlásenka. Tvoje oko je z pravého ametystu? “
Vlásenka sa začervenala, ale klamstvo sa jej znova pretislo cez zuby , , Moje sestry a ja máme oči nádherné a z pravého ametystového kryštálu! “
Pri týchto slovách sa na obyčajnú a chudú vlásenku upriamili všetky pohlady. Venovala sa jej dokonca aj nafukáná perla, ktorá bola zavesená na čiernej stužke. Tá tak nafúkla líca, že vyzerala dvojnásobne väčšia. Inák to bola veľmi múdra a krásna perla, ktorú však vlastná žiarlivosť nafukovala do dvojnásobnýh rozmerov.
, , Dobre vlásenka, “ prehodil spokojne zafírový prsteň a len tak-tak potlačil usmiatie popod fúzy , , Vitaj medzi nami.“
Vlásenka roztúžene vzdychla a dve tenké zlaté nožičky hanblivo prekrížila ako sa na skromnú dámu patrí , , Mňa nemusíte vítať, ja som si toho vedomá, že sem patrím! “
Vlásenka zbožňovala vlásky starostovej dcéry- boli síce krátke len po plecia a čierne ako nasmutnejšia noc a večne smrdeli nejakým ťažkým parfémom, boli to vlasy, do ktorých sa mohla hrdo zastoknúť. A to malo dievčatko veľmi riedke a veľmi rovné vlasy. Stále sa jej z redučkých vlasov zošmykávala- chúďatko vlásenka. Ale i tak stihla toho dosť zažiť. Videla farby plesu, dámy v atlasových šatách s decentným výstrihom, ktoré chválili starostovu dcéru a jej vlásenku. Počula klavírny koncert, pocítila slnečné lúče a ked pršalo, schovala sa aj s vlasmy do klobúku, ktorý sa uväzoval pod bradou obrovskou mašlou. V noci, keď si ju unavené dievčatko zabudlo vybrať z vlasov, počúvala tiché piesne, ktoré spievali čierne vlásky a pozorovala samú seba, ako sa leskne vo svetle mesačného svitu. Ametystová ozdobná vlásenka si v tej smutnej chvíli spomenula na svoje sestričky a pýtala sa sama, ako asi dopadli- dúfala že dobre, ale nevedela pripustiť, aby mali šťastný osud ako ona.
Raz, jedno hmlisté ráno, si dievčatko opätovne vkladalo vlásenku do vlasov, keď v tu- puk! - vlásenkyne sklíčko puklo na dvoje a ukázala sa cik-cakovitá cestička zažltnutého lepidla. Šperky v otvorenej šperkovnici zhíkli keď zistili, že je falošná a dievčatko nešťastne prehliadalo vlásenku v drobných prstíkoch. Už sa jej vlásenka nepáčila tak ako pred tým- bola pokazená.
, , Už ťa nechcem, lebo si škaredá! “ povedala malá dáma , , Fuj, preč s tebou! “
A mrštne nahnevaným pohybom odhodila vlásenku von oknom. Tá letela ako šíp do najbližšej mláky a sprevádzalo ju len svišťanie vlastného tela a tiché slzy, ktoré jej tiekli z puknutého sklíčka. Pyšná a s namyslenosťou zasnúbená vlásenka skončila sama na studenej dlažbe- to dievčatko, tá malá princezná, ktorú nadovšetko ľúbila, ju odhodila do smetia, ako keby nemala žiadnu cenu.
Vlásenka dlho a tenučko stonala za svojím dievčatkom. Dlho po nej stúpali drevené kolesá kočov, konské kopytá a ľudské šlapaje. Celú večnosť na ňu padal mrzutý dážď, ktorý z nej postupne ošúpaval mačacie zlato a zbavoval ju tak krásy. Vyzeralo to tak, že vlásenka je odsúdená na veky vekov ostať sama v dažďovej mláke. Ale nestalo sa tak. Po pár zdĺhavých nociach vlásenku našlo iné dievčatko, oveľa milšie a prívetivejšie ako slečna pred ním. Prehliadalo si vlásenkou nebovými očkami a žmurkalo pieskovými riasmy.
, , Oj, aká si mi len utešená! “ povedalo dievčatko , , Vidím, že sa z teba zošúpalo všetko zlato a že máš puknuté očko, ale neboj sa ty, zoberiem si ťa za sebou, “
Vlásenka nemala nič proti, aj keď vlásky dievčatka ktoré boli nádherne kučeravé a husté mali v sebe nasiaknutú masnotu a pach dedinského domova- bola spokojná, že sa jej niekto ujal. Dievčatko vyzeralo veľmi úfulane a špinavo a tak si po čase pomyslela, že to iste nebude nejaká princezná, ale obyčajná otrhankyňa z ulice, ktorej sa tak obávala.
Dievčatko sa však o pokazená vlásenku s láskou staralo- veď to bol jej jediný šperk, ktorý predsa len tak z neba nepadá. Vôbec ho nezaujímalo, že vlásenka je kovová a miestami zhrdzavená od dažďa. Dokonca jej neprekážalo ani puknuté ametystové očko. Prihováralo sa vlásenke tichým hláskom a vmotávalo si ju do hustých nadýchaných brčiek. Vlásenka sa na jej vláskoch nikdy nešmýkala a nikdy nemala pocit, že skĺzne a stratí sa dievčatku z dohľadu.
Niekedy zahliadla svoje sestričky na ulici nastoknuté v prepychových účesoch nóbl dám. Teraz im celým srdcom priala lepší osud ako zažila ona sama. Sestričky na ňu prívetivo žmurkali, ale nikdy sa nezastavili ani na pol slova a bolo jasné, že každá vlásenka teraz žije vlastným životom.
Vlásenka sa síce na dlhočižnú dobu ocitla v drevenej šperkovnici, cítila sa však pohldne a príjemne, bola predsa v teple a drevo zmyselne voňalo po živici- bola to veľmi príjemná a útulná izbietka pre takú vlásenku a jeden perlový náhrdelník z falošných perál.
Perly niekedy v noci tíško vlásenku prosili , , Porozprávaj nám svoj príbeh, povedz nám o prepychu a zlate.“
Vlásenka však vždy šibalsky zažmurkala očkom , , Môj príbeh začal tu, drahé perly. Pred tým, bol môj príbeh smutný a vám by sa zle snívalo. Preto perličky, zatvorte očká a buďte šťastné z toho, že vás vlastní dievčatko, ktoré ma srdiečko zo zlata.“
Perly nemrnčali, schúlili sa k sebe a vždy po chvíľke zaspali. Stará a životom unavená vlásenka len mlčky a nedočkavo načúvala, kedy sa šperkovnička otvorí a ona uvidí to milé dievčatko so zlatým srdcom.
Dlho však nič nebolo- bola to naozaj dlhá doba, hádam niekoľko desiatok rokov. Vlásenku, ktorá bola zmierená s osudom preto nesmierne prekvapilo, keď sa šperkovnica otvorila. Nestálo tam dievčatko, ale stará zvráskavená žena. Vlásenka sa zľakla, ale prívetivý pohľad nezmenených nebovo modrých očí ju ukľudnil- bolo to jej vytúžené dievčatko.
, , Ach, ľaľa, na teba som úplne zabudla, vlásenka, “ prihovorila sa stará žena vlásenke a uchopila ju do kostnatých prstov aby si ju prehliadla , , Si rovnako pekná ako kedysi a pozri na mňa, ako som zostarla.“
Vlásenke sa však zdala žena nádherná a pôvabná, napriek tomu, že bola zvráskavená a so škvrnitými rukami. Keď si ju staručká pani vplietla do sivých o čosi menej hustých vlasov, pocítila nevýslovné šťastie a mala chuť plakať od toľkých precítených pocitov. Dievčatko na ňu napokon predsa nezabudlo.
V tú noc, stará dáma zomrela a vlásenka s ňou.
Rozprávka
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár