Prásk!
L. už odmalička milovala žuvačky. Všetky tie sýto ružové hranaté obĺžničky v šušťavých bielych papierikoch s príchuťou melóna, jahôd a hrozna.
Čím sladšie boli, tým viac ti chutili. Žuvala si ich najmä zo zvyku. A navyše, páčilo sa ti praskanie bublín.
Prásk!
A znova! A ešte raz!
Prásk!
Mňa to však vrcholne iritovalo. Zdalo sa mi to nespoločenské, priam vulgárne. Ty si bola jemná a sladká, ale s tou žuvačkou v puse si sa menila na malú oplzlú nevychovanú opičku, ktoré vídať v zoo. Najradšej by som ti ju vytrhol z úst a zahodil niekam preč. Ďaleko od teba.
Prásk!
Poznal som to už naspamäť. Celý ten tvoj rituál praskania bublín.
Najprv si si v ústach urobila zo žuvačky malú placôčku, ktorú si šikovným pohybom jazyka natiahla a potom cez vyduté líca do nej vyfúkla vzduch. Príšerná oslintaná guma nabrala na pár sekúnd akýsi foremný tvar gule. Chvíľu si ju fascinovane obdivovala a o chvíľu na to si ju s kúsavým pohybom zubov spraskla. Na perách a nose ti ostali prilepené tenučké pavučinkovité vlákienka, ktoré si si prstami starostlivo oberala a strkala naspäť do úst.
,,Môžem nafúknuť veľmi veľké a pekné bubliny," chválila si sa ,,Lenže..."
...vždy prasknú a nezostane z nich nič, len akási pokrkvaná a roztrhnutá hmota.
A prásk!
Vždy som ťa spájal s tou sladkastou žuvačkovou chuťou a cukrovou omamnou vôňou, ktorá sa z teba šírila. Tvoje ústa však chutili zvláštne kyslo, akási zmes stuchnutých slín už so starou horkasťou a nepríjemnou pachuťou. Vadilo mi to.
Prásk!
Napriek tomu som ťa mal rád. Veľmi rád.
Prásk!
,,Žuvačky sa ti ľahko nalepia na topánku," poučovala si ma ,,Lenže..."
...potom už nie sú vhodné na žuvanie. Rozmýšlaš len nad tým, ako najrýchlejšie sa ich zbaviť.
A prásk!
V noci som sa ku tebe privinul, vlasy ti voňali po kokosovom šampóne, telo známou slanou vôňou, ale ústa - stále tou sladkastou dotieravou vôňou žuviny. Niekedy sme sa bozkávali, avšak som ti nikdy nepovedal ako strašne mi vadí tvoja príchuť. Akosi som sa k tomu nikdy v živote nedostal. Nebolo kedy.
Pery si mala jemné, hladké, jazyk mrštný a vytrénovaný od naťahovania a praskania. K tebe sa to jednoducho nehodilo. Nepatrilo to k tebe, hoci to bola neodmysliteľná súčasť tvojho i môjho života, ktorú si ty milovala a ja nenávidel.
Prásk!
Stvrdnuté žuvačky pod lavicami a ty si sa na tom tak zabávala ako som sa ja za teba hanbil. No nič som ti nepovedal. Myslel som, že je to tvoja jediná záporná stránka. Mohol som vedieť, že sa tak príšerne mýlim?
Na schodišti si ma pritlačila o stenu a bozkávala. Vždy sa mi podlomili kolená a ja som ti všetko odpustil. Aj to, že som nebol tvoj jediný chlapec. Aj to, že si vlastné chyby zvaľovala na mňa. Aj to, že gumičku od tvojich vlasov, ktorú si dostala odo mňa na narodeniny, som nenaťahoval medzi prstami len ja.
Mala si mäkké dlane, vlasmi si ma šteklila na pupku a robila s mojím telom neskutočné veci, ktoré ma vždy pripravili o zdravý rozum. Tvoj dych na mojich slabinách. Tvoj smiech, keď si videla, čo to so mnou robí.
Nemohol som si pomôcť, v tej chvíli som bol bezmocný.
Prásk!
Potreboval som s tebou hovoriť. O nás. Ležala si na posteli a fúkala bubliny. Ignorovala si ma. Stál som vedľa teba a snažil sa, aby si sa na mňa otočila. Keby si len nežuvala tie hrozné žuviny! Keby si sa len na mňa pozrela.
,,L.?"
Prásk!
,,Prosím."
Prásk!
,,Otoč sa, L."
Prásk!
,,Je koniec?"
Ticho.
Otočila si sa ku mne a so záujmom si si ma obzrela. Pár krát si ešte požuvala žuvačku v ústach.
,,Žuvačky po čase strácajú chuť, vôňu, ba aj foremnosť," ozvala si sa zamyslene ,,Preto..."
...treba staré žuvačky vymeniť za nové. Chutnejšie, voňavejšie a znova ružové.
Vstala si z postele, vybrala si si žuvačku z úst, podala mi ju do dlane a tú zatvorila. Jemne si sa pousmiala a zatvárila sa tak, ako to vieš len ty, obišla ma a už nikdy si sa nevrátila.
Bol som pre teba len jedna z tých neporadarených žuvačiek.
Mľasknutie. Ružovkastý jazýček. Nádych. Výdych. Bublina a...
Prásk!
---
Bolo to tu už dva krát, ale štve ma to, stále tomu čosi chýba a neviem to upraviť tak, aby mi to vyhovovalo.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
purenarcissism
22. 9.sept. 2012 15:31
mne sa to páči takto.
Napíš svoj komentár