Ľudia toto slovo skloňujú každý deň. Vyjadrujú ním svoje pocity k druhej osobe. Snažia sa ním povedať, ako veľmi im záleží na tom druhom. Že ho majú nesmierne radi.
No nemala by byť láska k človeku taká jedinečná, že by mala byť na celý život? Keď niekomu poviem milujem Ťa, keď cítim lásku, nemal by to byť cit taký silný, aby ho ľudia pociťovali celý život? Pretože ak je to len niečo chvíľkové, niečo čo vychádza z fyzickej alebo psychickej vlastnosti človeka a nepretrvá, nie je to len zaľúbenosť.
Lásku by mal človek cítiť nie preto, že sa mu na druhej osobe niečo páči, že je krásna. Vtedy je to len erotické. Proste u človeka vzbudzuje vzhľad alebo tvary tela pocit túžby po tom druhom. Ale ide len o povrchný cit. Len o ctižiadosť vlastniť alebo ovládnuť to čo sa mu páči.
Lásku by mal človek tiež pociťovať nie preto, že ten druhý je taký a taký. Nie je to už erotické, ale tiež to nie je láska. Ide len o to, že sa mi niečo páči niečo na tom ako správa, alebo že je taká a taká. Ale tiež by som to nenazval láskou.
Láska musí vychádzať z toho, čo nedokážem pomenovať. U svojej bývalej priateľky som pociťoval krásu tela, každého jej kúsku... Naozaj vyzerala nádherne, teda aj vyzerá a ja pochybujem, že už takú nájdem... Ale nebolo to to, prečo ju milujem. Áno bola pekná, ale nikdy mi nezáležalo na tom, ako vyzerá. Najradšej som bol keď bola v teplákoch a nenamalovaná
Ďalej sa mi na nej páčilo to ako sa správa, jej psychické vlastnosti. Čo hovorí, ako to hovorí a pod. Poviem vám, je to jedinečná osoba, výnimočná. Je to skvelý človek. Vynachádzavá v každej situácii, priateľská, s názorom na ľudí, dobrým srdcom, čistá ako ľalia. Nežná a predsa vášnivá, anjel s diablom v srdci. Milujem túto osobu, je proste skvelá. No ani toto by u mňa nebol dôvod pre lásku.
Ona má v sebe niečo. Neviem to pomenovať. Ale stačí keď ju uvidím na malý moment z môjho okna ako ide do školy a deň je pre mňa niečím iným. Keď som s ňou, žiarim, moje srdce plesá. Aj keď už spolu nechodíme. Aj keď ona už ku mne necíti to čo predtým. Neviem si to vysvetliť. Má v sebe to čaro, to kúzlo, niečo čo ma zohreje a poteší. Má v sebe to, čo potrebujem k životu. Je to ako droga. Nechutí, nepáči sa vám to ako vyzerá, ako ju užívate, ale telo to potrebuje.
Láska je tiež návykom, ale nemôže ju u človeka vyvolať hocikto. Len tá jedna pravá. Verím, že pre každého je len jeden pravý. Ja som s nikým nikdy prakticky nechodil. Raz áno ale aj to len v teoretickej rovine. Nikdy som necítil to čo pri nej. Mojej. Už keď mi prvýkrát napísala. Srdce mi poskočilo a život bol krajší. A pritom som ju nepoznal ale túžil som po nej. Som hanblivý tak mi trvalo, kým sme aspoň išli von.
Neveril som v lásku na prvý pohľad. No už verím. A verím, že človek môže mať to šťastie, že sa zamiluje na prvý pohľad práve do tej pravej. Verím, zažil som to. A milujem ju, aj keď je koniec
Trhá mi to žily, ale neviem prečo, cítim, že to môže byť ešte inak. Som pesimista a predsa verím... V tomto áno. Prečo? Pretože milujem skutočnou láskou... Len tú jedinú...
I♥U 4ever princeznička
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár