Pes je pri hlave. Chce sa hrať. Zaspala som? Kde som? Kde je mobil? Žiaden zmeškaný? Musím vstať. Nechcem kávu. Je mi zle ...
Ráno sa nejak ťahá. Stíham viac ako inokedy. Zvoní zvonček. Bože prečo by otec zvonil? Brat išiel do školy. Je odomknuté. Nie je to otec.
11:11 ... Mutti hovorieva, že si treba niečo priať. Možno, keď si priať nebudeš pôjde Ti všetko.
Brat nešiel do školy. Veď je od pondelka vypísaný.
Zdvíham vysávač. Vrieskam. Všade je voda. Sama som kompletne mokrá. Zvoní mobil. Ruším hovor a vytáčam číslo späť. Vrieskam a utekám pre handry/uteráky ... všetko čo saje. On stojí v dverách a smeje sa. Vrieskam Druhá strana zdvíha. Otec. Nestíha.
Zachraňujem plávačku. Revem z nemohúcnosti. Volá späť. Čo sa deje. Čo by sa dialo? Všetko je fajn. Príde neskôr.
Zapínam počítač. Pošlem SMS babe, s ktorou sa potrebujem stretnúť. Volá. Volám. O pol hodinu končí.
Končí už o 8 minút. Počujem auto. Je otvorené. Hádžem posledné veci do kabelky. Zvoní. Nie je otvorené. Utekám otvoriť. Oznamujem, že musíme ísť. Nestíhame.
V aute je ticho. Nemám náladu konverzovať. Nechápe to. Nevnímam. Nevládzem vnímať.
Odbočka pred zákrutou. Volám. Smiešne. Presne pred 5 minútami volala. Necháva ma ísť samu.
Blúdim. Nie miestom. Mysľou. Nie som vo svojej koži.
Nie je nikde. Vybavím si zatiaľ niečo iné. Ide mi oproti.
Sadám do auta. Čo ďalej? Nevie. Kam? Nevie. Štve ma to. Vie to. Zmení tému a niečo do mňa hučí. Len nech nie je ticho.
Odbočka domov. Neodbočí. Preradí sa do mesta. Obchodné centrum? Nie. Kam to ide? Nevie. Vie kde sa chce dostať nie ako.
Veľké parkovisko. Doberáme sa. Informácie. Po hodine pení. Späť do auta a späť do obchodu. Nemám rada ten obchod. Chcem ísť preč. Pokladňa. Sadáme do auta. Niečo hučí. Rana.
Stojíme. Brzda? Spojka? Nedáva zúfalstvo najavo. Len skonštatuje, že sme došli. Obehne si auto. Ticho. Stojí. Bez reakcie. Odtlačí sa späť na parkovacie miesto. Volá. Nič. Nevie čo ďalej. Neviem čo ďalej. Odbehujem. Ukazuje mi niečo prasknuté. Chytá ma zúfalstvo. Mrzí ma to.
Prvý pokus. Nič. Poskladáme plán. Druhý pokus sa podaril. Najbližší blok. Koniec cesty. Čo je to vlastne za ulica? Kam volať taxík?
"Prepáč." Nech sa mi neospravedlňuje! Za čo? Mne je to ľúto. Neskutočne.
Taxík. Rovnaké myšlienky. V rovnakom čase.
Držím kľučku. Káva. Pukne mi hlava. Odmieta moju pomoc. Trpím. Je ťažké ísť proti egu. Nedá si povedať. Odchádza ...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár