Zdvihla som prekvapene obočie. " čo?" On si len neveriacky vzdychol " dobre si počula." Toto nie, nie nie nie, toto je len sen , alspoň mám zmenu , nie bohvieakú , ale lepšie ako to pred tým. Otočila som sa na odchod. A šla som preč. On ma poľahky dobehol a zosúladil svoj krok s mojim. "Prečo ideš za mnou?" Spýtala som sa. "Lebo som tvoj anjel strážny , je to moja povinnosť." povedal akoby s bavili o počasí. Išla okolo nás jedna pani. Ja som to nevydržala " nechaj ma na pokoji." Pani sa zastavila a pozrela na mňa ako nna blázna. Pozrela som na ňu s omluvným výrazom " Nie vy , on" ukázala som na neho. Otvorila ústa aneveriacky pokračovala
v ceste.
Pri svojom uchu som cítila jeho blízkosť. " Ona , ani nikto iný ma nevidia." Chytila som si kožu a štipla sa do kože , osť to zabolelo , ale ja som sa nezobudila. "EE.. toto nie je sen." pozrela som sa na neho s hnevom. " A skôr si to povedať nevedel?" Usmial sa a vo vnútri úst odokryl žiarivé zuby. " a dala si mi príležitosť?" urazene som sa otočila a išla cestou do školy. Jeho prítomnosť ju neopúšťala .Musela som sa zmieriť s tým , že sa ho proste nestrasiem. "Ak by si aj bol mojim anjelom , čo ty niesi , tak prečo som ťa pred tým nevidela ,ale teraz ťa vidím". Vedela som, že ho teraz dostanem. " dal si ruky do svojich rifiel a pokojne si vykračoval. " No , je to z toho dôvodu , že ak už svoíjho anjela uvidíš raz vidíš ho do konca svojho života. " Správu ktorá by mi nevyrazila dych asi nemáš čo?" "Nie , sklamem ťa." Rozmíšľala som čoho sa chytiť. " Tak prečo si oblečený ako človek a prečo nemáš krýdla.?" Usmiala som sa "tušil som , že sa to spýtaš.No , toto oblečenie , je lepší maskovací manéver , ako to svätské rúcho , rifle sa mi páčili a " pozrel na mančestrovú košeľu s pásikmi rozdielnych odtieňoch modrej a biele voľné tričko pod tým. " NO , pravdu povediac , je to pohodlné a čo sa týka tých krídiel" zastavil sa a napli sa mu svaly na rukách. Ja som zastavila a pozorovala som čo sa deje .
Z chrbta mu vyšľahli pár snehobielych krídel akoby diodami nasvietené , tak žiarili. Bud mám šťastie , alebo si na to otváranie úst pred tým čo vidím musím zvyknúť. Vspriamil sa pridal do kroku. Moje nohy išli za ním no môj mozog a oči stále zamestnávali tie krídla. Zrazu sa stiahli a videla som len chrbát. Prebrala som sa z mdlôb a zistila , že už stojme pri škole. Vzdychla som si a vošla do vnútra. Tú osobu vedla mňa bolo veľmi ťažké nesledovať , kedže som akonáhle vkročila do chodby ku šatniam ,som sa šmykla a on ako normálna vec ,preplietol nohu s mojou a zachránil ma pred pádom. Nechala som to tak. Vošla som do šatne.
Tam boli práve tie baby ktoré som si zo všetkého najmenej priala vidieť. Kristína Q. a jej dvorné dámy, Lívia a Eva. Len čo som tam vstúpila posmešne zaatiahla pri zavesovaní svojho drahého svetríka na vešiak " Aaale pozrimeže , koho sem lúzeri nesú. Nieje to naša drahá Mei ?" Snažila som sa ju ignorovať. Sadla som si a vyzula sa. "Vidíte dievčatá tú krásavicu?" Oni jednohlasne odpovedali " áno Kris" Prešla okolo mňa a v ústach pomaly prežúvala žuvačku. Pozrela som na ňu úplne bez záujmu." ooo a tie vlasy". Postavila som sa ."to už stačí". Posmešne sa zaškerila " Nie nestačí" vytiahla si žuvačku y úst a spolu s ňou ma pohladila po mojich vlasoch. "to je len predohra" sladko sa usmiala. "Dámy" zvolala a išla smerom von.
No jej telo akoby nevydržalo znášať zemskú príťažlivosť a zaútočila na podlahu. Pozrela som na tú nohu , ktorá ma pomstila. Išla som vyššie a uvidela jeho ,anjelsky" úsmev. Tá nádhera sa zdvihla , zafučala ako pravá fúria a s dupotom odišla preč. " Dakujem to si nemusel" povedala som ked už zašli za roh aj tie dve nádhery."ale musel" povedal pevným hlasom. "Prečo to nechávaš tak ?" Zdvihla som na neho obočie " Ako to myslíš?" Rukou ukázal smer kde tie tri odišli. " Prečo dovolíš aby ťa takto ponižovali?" Posmešne som povedala a zavesila sveter "Nehovorí boh náhodou , ak ťa udrú nastav druhú tvár?" Chytil jej vlasy a začal jej vyťahovať tú žuvačku. " áno , ale hovorí aj pomôž si človeče , pomôže ti aj boh". Odložila mu ruky a ťahala tú žuvačku z vlasov. zakvílila " už sa začalo vyučovanie a ja tam musím so žuvačkou na hlave. Vzal jej ruksak. " Nevymeškala sa ani jeden deň čo si na gympli , môžeš hádam aj zaspať nie?" lišiacky sa na mňa usmial a ja som nechcela veriť , že mi môj vlastný anjel ( a nechcela som ani uveriť , že vidím svojho anjela , ani že to ja môj anjel) hovorí o záškoláctve a že ma ťahá na dienčenské záchody.
" Tam nhemôžeš ísť" poptlačil kľučku ,som tvoj anjel , ja môžem všetko" Vošli sme na záchody. Sadli sme si na zem a ja som ho nechala aby mi mohol vyťahovať tú žuvačku. " ak nás tu prichytia uvidia ma ako s ropzprávam so vzduchom a moje vlasy nepodliehajú príťažlivosti". Pozorne ma počúval arýchlosťou blesku vyťahovbal tú nechutnú hmotu z mojich vlasov " Vieš , predmety , myslím tým ľudské púredmety sa po mojom dotyku akoby rozplymuli. A až ked si ju akoby som to povedal... proste si ju vezmeš späť, a ja tú vec už nebudem držať tak sa zhmotní." "aha" celkom som tomu nepochopila , ale ocenila som jeho snahu vydať to v najjednoduchšom prevedení aé poznal. Po tejto debate nstalo ticho . Bolo počuť len ťahavé zvuky žuvačky. po chvíli výťazostávne zvolal., " Tak a je to" Ja som vystrelila zo zeme ako riadená raketa. Rozbehla som sa k zrkadlu. Pár kúskov bielej žuvačky , bolo na mojich tmavohnedých vlasoch vidieť , ale sama by som to lepšie určite nedokázala. Usmiala som sa na seba v zrkadle. Potichu sa postavil a prešiel za mňa. Možno to bolo z toho stresu , alebo z tej radosti. Otočila som sa a pohľad jeho nádherných očí ma úplne spútal . Chytila som ho okolo krku a pomaly sa pritiahla k nemu . Už len kúsok a medzera medzi nami by sa úplne vymazala , ked sa on ako panter , vymanil z môjho objatia a s očami tvrdými ako diamant povedal " toto nie" Ja som sklonila hlavu vzala ruksak a rozbehla som sa do triedy. Nepočula som ho ako ku mne prišiel , ale zrazu bol vedľa mňa.Nevnímala som ho , alebo lepšie povedané snažila som sa ho nevnímať.

 Blog
Komentuj
 fotka
velkapohroma  10. 8. 2010 21:06
krasne len tak dalej...
Napíš svoj komentár