Ani som neverila že som zaspala. Rozlepila som uslzené oči a poobzerala sa okolo. Niečo sa pohlo v mojej izbe. Dievča?? Mikla som sa . " Ako si sa sem dostala??" vytkla som jej a posadila som sa. Hornú peru som vytočila tak , že sa mi skoro dotýkala nosu. "Och." Pristúpila bližšie. " Neznepokojuj sa. Som tvoj nový anjel strážny." žiarivo sa na mna usmiala. Najprv mi to nedochádzalo. Postavila som sa. " A kde je.." "Tvoj bývalý anjel?" prikývla som. Sadla si na postel. " No pre určité nejasnosti musel odýsť a prejsť k inému človeku. " Spomenula som si na náš rozhovor. Sadla som si na postel. " A.. vráti sa ešte niekedy". Chytila moju ruku. " Bohužiaľ nevráti." To som čakala. Ale nechápem prečo som bola smutná , ved som ho poznala "oficiálne" len dva dni. Skúsila som úsmev. "Tak" usmiala som sa na ňu " smiem vedieť tvoje meno. Usmiala sa na mne " Siamina" páni to bolo divné meno. " Iiiha trocdhu nezvyčajné meno. "hm... asi áno". Netušila som čo jej mám povedať. " aha no ... vytaj v novej práci." stále som sa snažila udržať ten priblblý úsmev na perách. Ona sa zvonivo zasmiala " Ked tomu tak hovoríš". Pozrela som na hodinky . Iha to je zlé. Je desať. Prespala som školu. Nechala som to tak a išla som do kupelne. Otvorila som dvere a len čo som to urobila šmykla som sa. V sekunde ma podoprela a ja som stála na nohách. Pozrela som jej do tváre. MAla tmavú pleť nie ako afričania , ale takú jemnú čokoládovú farbu. Dlhe vlasy mala posplietané do drobných vrkôčikov . Pery mala dosť výrazné. Malá a tak mierne chudá. Na sebe mala KOšeľu zviazanú do seba uzlom a rifle. Bola velmi zlatá bola asi tak tridsaťpäť ročná , prezrádzali to malilinké vrásky pod očali. Oči mala veľmi výrazné a vyzerala velmi sviežo. Takže som sa mohla jasne mýlit. Umyla som si tvár a snažila sa nemyslieť na nič . Lene to sa samozrejme nedalo. Bez problémov som sa prezliekla do pyžamy a skočila do postele. Nemala som náladu na to aby som skontrolovala mamu. Siamina si pritiahla k mojej posteli stoličku a pohodlne sa na nej usalašila. Ja som nevnímajúc jej pohyb vzala zo stola hrebeň a snažila si moja neposlušné vlasy trochu znormalizovať. Ráno musím skokr vstať aby som si stihla umyť vlasy. Mechanicky som sa prikryla , položikla kefu na stolík a zhasla malú lampu pri posteli. "Siamina?" "ano??" "Odkedy robíš túto... prácu??" v tej tme a hltavom tichu bol počuť pichý smiech " asi tak tri ludské životy." Nevedela som na čo sa mám spýtať " No.. akto boli tí predo mnou?? Asi ti vadí že sa vypytujem" "ale nie" sadla si na moju postel do tureckého sedu k nohám. " No nesmie sa prezrádzať to na čo si sa pýtala. No najprv to bol muž a potom žena." Sadla som si. " A akí boli??" "Akí su ľudia??" Nevedela som čo tým myslela " No rozhodne boli originálni. Iný , ale ved to vieš aj sama. Nikto nieje dokonalý , každý máme svoje chyby. A nikto nieje kopiou niekoho iného." JA som si lahla a počúvala jej hlas , ktorý zázračne us pával. Viečka mi oťaželi a nakoniec spadli úplne.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
