Potupne sme sa so Siou spoznávali a zistili sme , že spolu f pohode vychádzame. Bez problémov sme sa rozprávali o čomkoľvek.Sia bola velmi dobrá poslucháčka. ROvnako ako ona zábavný rozprávač. NA svoj malý vek videla mnohé a hovorila o tom aké to bolo pred tým ako zomrela. V živote som nepočula nikoho tak napínavo hovoriť. Bola naozaj dobrá v svojej práci. teda zachranovať ma zo šlamastiky. JA som sa snažila jej nerobit zbytočnú prácu ale dopadlo to tak , že jej mala ešte viac , atk som to vzdala . Ale na druhej strane sme sa strašne nasmiali ked som zakopla o vlastnú nohu , alebo vrazila do rozvodového stlpu. Bola som tak strašne rada za tie mesiace čo som s ňou strávila fakt. A dost mi pripomínala jeho. Bola taká bezstarostná a ftipná a tiež ked hovorila vážne znelo to tak silne. Ale ani ten čas sa nedal vyvážiť s tými dvomi dňami s ním. JA neviem. Stále som sa pýtala v duchu kde asi je. Koho ochranuje?? Poznám tú osobu? Moja nočná mora zázrakom pomynula . A moje sny sa naplnili jeho obrazom. V tých snoch bola žiara jeho úsmevu. Jeho pohlad ktorý sa ligotal. Snívalo sa mi o našich bozkoch. Vedela som , cítila som že je nablízku. Pri mne ,. ale vlastne nie je. Je to ako s hrou. Hráte, chodíte z levelu do levelu. Už máte na dosah výhru a potom vás zabije banda protihráčov. Zvláštne sklamanie. TAký pocit ako ked viete že je pod vami další schod a on tam nie je. Akoby sa vyparil. Zvláštne prekvapenie vlastného rozumu. Zobúdyala som sa s jeho podobou v hlave a zaspávala som s rovnakou. Moja mam sa zlepšila , už nepečie koláčiky , tie odporné koláčiky každý deň , len raz do týždňa , lebo minule oco vybuchol , ked ich pred neho postavila , on si nevzal a ona sa rozvzlikala nad tým , že si neváži ju , jej prácu a nemyslí na svojho nebohého syna. Vtedy sa otec ,. celý červený vzoprel a vzkričal jej toho tolko , že mam na celý deň stratila reč. Bolo mi jej ľúto , ale muisela , užkonečne pochopiť, že už musí prestať v snahe oživiť Methaniela a začať znova žiť. Viem , že je to kruté čo spravil , ale naozaj to pomohlo a moja mama začala pomaly žiť tak ako pred tým . Ocko musel začať pracovať viac ako pred tým , lebo vo firme došlo ku prepúšťaniu. TAkže nie je už tak často doma. Myslela som , že môj život proste bude plynúť stále takto. Všetci sa pohnú v pred , dokonca aj moja mama a ja sa stanem suchou dievkou , ktorá bude myslieť na svoju stratenú lásku. Páni zniue to tak ako z telenovely. TAk suchopárne , ale asi na tom niečo bude. Asi bz som si mala aspoň jeden diel poyrieť. No , ale vráťme sa k tomu o čo tu ide. Jedno ráno . uplne upršané a ufučané ráno , Dnešné sobotnajšie ráno som , len tak sedela na parapete a potichu sa rozprávala so Siou a ako vždy pozerala z okna. zrazu som si všimla môj skicár. Prezerala som si svojhe kresby , až som natrafila na tú ktorú som chcela vidieť najviac. Ten obrázok sa vôbec nezmenil. Rovnakí ľudia , rovnaké pozy. Aj tá naša. JA a on. Obaja v objatí a on nad nami drží dáždnik. Otočila som ju , že začnem kresliť , ked som tu zistila , že tento papier už pokreslený je. Bola to tvár a náramne sa podobala mojej. A dole po francúzsky. "Toto je moje nebo , pri tebe. " Z očí sa mi pustili slzy. Zakryla som si ústa rukou aby nebol počuť môj vzlyk. "Ach Sia , prečo ma opustil?" Pozrela som na ňu. Mala rovnaký výraz ako on ked som pred ním plakala. " Sia povedz prečo?!?" už som pomaly kričala . Uhla sa môjmu pohladu " Lebo musel. Lebo vedel , že to nie je správne . Lebo chcel pre teba to najlepšie , Mei. Už ked si bola malá mu to trhalo srdce a teraz by určite zase" Skryla som tvár do dlaní." Takže odo mňa neodyšiel?" A potom som si spomenula na jednu vetu. Už som nepotrebovala aby mi niečo povedal. "Budem s tebou , len iným spôsobom". Pozrela som na ňu tak zúrivo. " Ty bastard. Ty ach.." vyskočila som y parapety. " Ako si mi to mohol urobiť." Vzlylala som a bila ho do hrude. " Bože ako si mi to mohol urobiť. A potom som pozrela do jeho tváre.Už tam nebola Sia. Už tam bol môj anjel. Objal ma a nechal nech plačem. Ja som nevedela čo skôr. Hnevať sa za to že m i klamal. Ublížiť mu za to že mi ublížil , alebo sa mám smiať , že je tu pri mne. Nevedela som čo skôr.

 Blog
Komentuj
 fotka
romika  6. 9. 2010 20:26
Takže... Sumár... časť 5, plakala som. Táto časť:tiež.



Len jedno... sem- tam sa ti podaria hrubé chyby... ako krý(í)dla, rozmí(ý)šľať, odý(í)sť...



A príbehovo, nápadovo, je to perfektné... len tak ďalej...
Napíš svoj komentár