Ako som sa zamilovala som sa do svojho anjela 4

Zase ten sen. Krik , škripot pneumatík , zvuk trieštivého skla a tá nechutná bolesť v žalúdku. Pozriem na svojho malého brata mihom. Vidím ako plače , je celý od krvi . Chcem sa preňho natiahnuť , ale drží ma bezpečnostný pás. Nie , je to tvrdšie hrubšie. Potom tma. S plačom sa zase zobúdzam. Posadím sa na postel a hlavu si dám do dlaní. Plačem do nich . V sekunde ma objali mocné ruky môjho anjela. Moje telo vzal do náručia a upokojoval ma. Ten sen , bol ako každý. Tá hrôza. Každú noc to počúvať. Položila som mu unavene hlavu na hrud. Pomaly ma položil na posteľ. "Pokoj , je to len sen".šepkal mi do ucha. Bolo to upokojujúce , mať niekoho komu na vás záleží.Ked som si bola istá svojim hlasom povedala som " Ten sen , je tak živý." Pohladil ma po tvári. " Ja viem , vidím ho". Pozrela som na neho " Ako to?" Objal ma pevnejsie. " Ja vidím čo sa ti sníva". Pobozkal môj nos. "Povedz mi niečo o sebe. Ako to tam hore funguje? Ako to tam vyzerá?" Usmial sa . " No , máš sa na čo tešiť . Je tam nádherne. To si ani nevieš predstaviť. Svetlo ide z každej strany. Po nebi pláva nádherná melodia.No a ku mne. Asi ti môžem povedať , že som vlastne žil na zemi celých dvadsaťtri rokov." ja som napäto hltala každé jeho slovo. " Zomrel som asi v roku 1897. Bol som sirota .Vtedy som žil v Anglicku .Bol zázrak , že som vyštudoval medicínu. Ako mladého lekára ma poslali do Indie , aby som skúmal ich spôsob liečby a pomohol im s našimi liečivami proti chorobám.. No a jedna z tých chorôb ma po troch mesiacoch dostala ". usmial sa , ale mne to nepripadalo na zasmiatie. Vedela som , že to prikrášľuje. Určite to nemal tak ľahké ako hovoril a čo za tie tri mesiace musel zažiť. Kolko musel vidieť smrti a aké bolesti musel mať. Striaslo ma. Po dlhom tichu ma ovládla zvedavosť. "Ako si sa stal anjelom?" pohladil ma po hlave " To rozhoduje boh. Ak žiješ plnohodnotný život , snažíš sa mu niečo dať , alebo mju pomôcť tak po smrti môžeš dostať vyznamenanie anjel. Vtedy ti povedia koho máš chrániť a preberú s tebou podmienky a opatrenia , zákazy a dovolenia a tak dalej." " Bol si anjelom , niekoho iného predo mnou? "Pobozkal ma na vlasy. " Zajtra ideš do školy ,. musíš sa vyspať." tak toto nenávidím , ked sa niekto vyhýba odpovedi. Nadurdene som sa otočila a nasilu som zatvorila oči. On ma pohladil po vlasoch " Prečo sa hneváš?" ignorovala som ho. On ma začal stekliť. Naozaj vám hovorím , začal ma uprostried noci štekliť. Ja som náramne šteklivá. Rozosmiala som sa a ked som chcela vykríknuť prekryl moje pery svojimi. Bozkával ma vláčne , ako keby si vychutnával vynikajúcu lahôdku. Jem,ne mi hrízkal moju spodnú peru. Rukou mi vošiel pod tričko na spanie a na svojej pokožke som cítila jeho jemne chladivé ruky. Možno by sme zašli aj dalej , lenže sme začuli , ako moja mama kráča po chodbe. Nejako som sa s jeho pomocou dopererila ku derám a išla som za mamou. Tá rozospatá otvárala dvere a nakúkala do vnútra. " Methaniel? Srdiečko , mama je tu , kde si?" Ja som ju chytila za plece. Ona sa ku mne pomaly otočila. " Och , Mellanie , nevieš kde je tvoj brat?" smutne som sa na ňu usmiala . " Mami , Methaniel už spinká , musíš si ísť oddýchnuť , lebo ideš do práce." Mama sa mi rozvzlikala na rameno . " Tšš..šš pokoj mami." " ja chcem svojho ... syn... synčeka." zakvílila prerývane medzi slzami. " Jemu je teraz dobre mami. Pod ideme si ľahnúť, hej?" Mlčky som ju odviedla do prázdnej hosťovskej izby. Odhrnula som jej prikrívku a mama si lahla na postel. Ja som si kľakla k jej hlave. " Mami , spinkaj. Ráno bude lepšie." Podala som jej pohár s upokojujúcimi práškami a ona to poslušne vypila. " Mei , chýbaš mi". Pohladila som ju po hlave a ľahla si k nej. Rukami som ju pevne objala a neskôr aj zaspala.A môj strážny anjel dozeral na môj spánok.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu