Ona a On , Oni

Bol on. ON nebol ničím výnimočný.Všetci ho nenávideli. Nemal priatelov ani rodinu. Bol samotár žijúci medzi ľudmi ktorí ho ignorovali. Nebol zlý , len proste v ňom výťzila temná stránka. Raz sa nevyhol bitke s nepriatelom. Tyranom ktorý bol temnejší ako jeho tieň. Jeho sestra bola jediná ktorá sa postavila na jeho stranu a ochránila ho pred istým uderom päste do jeho zakrvavenej tváre.Ona sama vedela , že za tento prečin bude zbitá. i on to vedel. Znechutený tým čo jej spôsobil , utiekol do tmavého lesa pri meste. Utekal pre tieňmi lesa a nevnímal že sa čoraz viac a viac zamotáva do čiernoty tmávých stromov a padá do spárov obyvatelov lesa.
Bola Ona . Snívala o niečom väčšom čo jej môže dať les v ktorom bývala. Chcela vidieť svet ľudí. A tu zrazu vidi ako on beží lesom a neobzerá sa späť .Skrývala sa v korunách stromov a pomaly plávala vzduchom pri ňom. Opatrne si ho obzerala.Bol úplne iný ako si predstavovala ludí. Bol bledý , chudý s pomerne dosť kučeravými čiernymi vlasmi. Videla že už je tak daleko , že sám sa odtial nedostane. Pomaly sa vzniesla a zlahka sa postavila na zem.
Prelakol s , zatajil dych a čakal čo sa bude diať. Ona sa milo usmiala a pozdravila ho. Nevychádzal z údivu nad tým zjavom . Mala bledú pleť skoro až priesvitnú, dlhe čokoládove vlasy až po pás , veľkké modré oči prezrádzali údiv nad jeho výzorom. "Kto si?" spýtal sa . Usmiala sa a jemno ako vánok sa vzniesla zo zemepomalinky sa k nemu naklonila . " Volajú ma hocijak. Som prvý jarný lúč , rosa na tráve skoro ráno , som najjasnejšia hviezda.. nemám vlastné meno".. Umiali sa sa seba. Tento úsmev bol začiatkom ich priatelstva. Už sa mu nechcelo vracať späť do jeho starého života.
Ona bola stále s ním. Jedného dňa sa jej spýtal. "žiješ navždy?" pohladila ho po tvári. " ano aj nie" nechápal " som odolná voči starnutiu, voči ochromeniu mysle... len jedna vec ma dokáže zahubiť." naklonil sa k nej " čo je to?" smutne sa mu pozrela do tváre. Bol ešte vychudnutejší než ked ho poznala. nemohol sa najesť ničoho z lesa. Otrávilo by ho to. Vedela že ju ľúbi. No Ona ho milovala . A v čom je milovanie krásne?? že urobíme všetko pre toho druhého nech sa deje čokolvek aj keby sme mali stratit všetko stále máme dušu a jeho/ju. A ona ho tak strašne milovala. Vedela že nemajú budúcnosť. Musí sa vráťiť do mesta a vytvoriť si miesto vo svojom živote , nájsť skutočnú lásku ,založiť si rodinu . Preto sa usmiala " ak mi slúbiš , že sa ešte dnes vrátiš poviem ti to". Nechcel odýsť ale niečo ho nútilo prisahať. " ľúbim ťa a nechcem odýsť , ale ano prisahám. " Zrazu sa vážne so všetkou láskou v srdci pozrela na do jeho krásnch zelených očí pohladila ho po tvári a vydýchla " ľudský bozk" . Vtedy ho pobozkala a po tomto spojení sa rozplynula ako to len rosa vie.

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu