Tento rok som sa ho zúčastnil aj ja. Kto by to bol povedal, že sa zúčastním takejto akcie, zlášť, keď sa behu a celkovo športom venujem veľmi krátku dobu – približne 6 mesiacov. Začiatky boli ťažké a nebehával som moc veľké vzdialenosti. Mesiace plynuli a ja som stále zabehol viac a viac, až nakoniec ma napadlo, že vyskúšam aj toto podujatie. Vyplnil som na internete prihlasovací formulár, počkal na potvrdzujúci mail a vykonal som platbu. Bežci Veľkého Devína mali poplatok 10 €, Malého zase 5 €. V dňoch 4. – 5. apríla prebiehalo vyzdvihnutie štartovacích číslic a čipov, ktoré si každý bežec v deň podujatia pripevnil na pravý členok.
7. apríl, deň D. Ráno som si musel privstať o niečo skôr, aby som bol do 8:30 na Vajanského nábreží. Odtiaľ rozvážali autobusy bežcov do ich lokácií. Vyrazil som predposledným autobusom, ktorý mal menší sklz – vyrazil približne o 8:40. 9:00 som už bol na mieste a rozmýšľal som, ako strávim zostávajúcu hodin. Samozrejme, strečing a menšie rozbehanie a rozohriatie. O 9:45 som prišiel na štart, hľadajúc 4. Sektor, do ktorého som bol zaradený. Prečo 4. sektor? Štart bol totiž rozdelený do 4 sektorov:
1. sektor – bežci s časom do 1 hodiny
2. sektor – bežci s časom od 1 hodiny do 1 hodiny a 5 minút
3. sektor – bežci s časom od 1 hodiny a 5 minút do 1 hodiny a 10 minút
4. sektor – bežci s časom viac než 1 hodina a 10 minút, plus bežci, ktorí neuviedli svoje časy, alebo sa podujatí ešte nezúčastnili. Keby som vedel, aký čas dosiahnem, tak si beh ešte raz zopakujem.
Ostávali posledné minúty do štartu. Vytiahol som mobil a zapol som si hudbu, nech sa mi lepšie beží. Posledné minúty, sekundy a – štart. Závidel som bežcom v prvom, alebo druhom sektore, pretože boli v silnej výhode – my vzadu sme sa doslova tlačili a tak veľa ľudí v 3. a 4. sektore malo zaujímavé časové sklzy (ja som mal napr. sklz približne 8 minút a nejaké sekundy), kým sme sa dostali k meraču, od ktorého to bolo do cieľa rovných 11 km – úsek medzi štartom a meračom bol 625 metrov. Za meračom som nahodil už svoje tempo, cesta už bola o dosť širšia a veľa ľudí vybehlo. Bolo zaujímavé sa predbiehať pomedzi všetkých tých ľudí.
Ako sa tak bežalo, pri starom kameňolome som zbadal jedného z bežcov, ktorý sa behu zúčastnil spolu so svojim psom, ako zastavil a jeho pes položil svoj náklad uprostred cesty. Menšie obohatenie programu. Pri rodinných domoch miestni obyvatelia rozložili stolíky a podávali nám plastové poháre s vodou. Piť takto vodu počas behu bolo zaujímavé a ¼ vody skončila na bunde a ústach. Stále som si držal svoje tempo a myšlienky sa sústredili iba na to, aby som bežal a nezastavoval. Stále vpred, vpred a vpred. Hlavne nezastavuj. Nesledoval som čas, iba tabule, ktoré ukazovali, koľko nám ostáva do cieľa. Pri vodárenskej spoločnosti, pri Molecovej, boli ďalšie stolíky, tiež s minerálkou, ale aj so sladkým nápojom, najskôr malinovým. Tentokrát som si zobral ochutený nápoj, spracoval som ho a bežal som ďalej, tentokrát som na pár minút nahodil rýchlejšie tempo.
Cieľ je čoraz bližšie, vidím most SNP a hneď pod ním som zrýchlil tak, ako sa mi len dalo. Rýchlejšie, než predtým. Cieľová rovina. Finiš je na obzore a ja stále udržiavam rýchlosť. Je to tam. Došiel som do cieľa. Nad cieľom bola časová tabuľa, ktorú som z časti ignoroval. Teraz som však musel rozdýchať svoj výkon a ako opätovne si dať strečing. Cítim sa fajn, nie je mi zle a idem si po čaj, ktorý nalievali pri takmer každom stole. Dal som si dvakrát, vytiahol som z bundy lístok, ktorý som zamenil za občerstvenie – šunková bageta, neperlivá minerálka a nealkoholický radler, grepový. Padlo to vhod a ešte chvíľu som sa zdržal na vyhodnotení. Po vyhodnotení nastal čas pobrať sa domov. Behom už nie, mal som dosť v nohách.
Neskorší podvečer som si na stránke sportsofttiming.sk pohľadal svoje výsledky, ktoré sa ešte niekoľko hodín obnovovali. S konečným umiestnením som bol nanajvýš spokojný (na to, že to bola prvá moja účasť na niečom takom) a mohol som kľudne zaspať.
Čo sa mi páčilo a nepáčilo?
Nepáčilo sa mi, že tzv. víkendoví bežci, si kľudne pred, ale aj po behu okamžite zapálili cigaretu. Veľmi to k tomu behu pasovalo. Takisto MHDčka bola úplne zbytočne obmedzovaná vo veľa úsekoch.
Páčilo sa mi, že moderátor, ktorý mal na starosti odovzdávanie cien, povedal o tom, ako veľa detí, mládeže a mladých celkovo vymenilo šport a zdravý životný štýl za vysedávanie pred počítačom a ako málo času trávia vonku na čerstvom vzduchu. Takisto aj organizácia celého podujatia (až na tú MHDčku spomenutú) bola zvládnutá perfektne (vrátane vecí okolo zabezpečenia nápojov, jedla, atď.).
Budúci rok pôjdem tiež. Ale s cieľom mať ešte lepšie umiestnenie
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
saddath
6. 5.mája 2013 17:19
a za kolko si to teda zabehol?
Napíš svoj komentár