„Ďakujem, Lauri, to je ten najúžasnejši maco na svete“ rozplivala sa Katka a oči jej po dlhom čase žiarili šťastím. „Aké mu dáš meno?“ spytala sa Laura. „Benjamím“ vyhrklo z Katky skôr ako Laura stihla dokončiť svoju otázku a vlepila jej bozk na líce. Laure sa zarosili oči. Toto všetko by bolo dokonalé, keby Katka neležala na detskej onkologickej klinike a nezápasila s krutou a zákernou chorobou. „Si tá najlepšia sestra na svete“ vyslovila Katka, „A ty si tá najhoršia klamárka“ nasilu sa pousmiala Laura.
Na druhý deň prišla Laura do nemocnice o niečo neskôr ako obvykle, zdržala sa v škole. Na chodbe, pred dverami Katkinej izby stretla otca, ale niečo tu nesedelo nemal optimistický výraz, z ktorého sa dalo vyčítať „všetko bude fajn“ ako obvykle. To on držal rodinu po kope. Keby to tak nebolo, mama by sa zrútila a ona.... nevedela, čo by s ňou bolo. Tento krát sa uprene pozeral pred seba a po tvári mu kvapkala jedna slza za druhou. Laura pochopila. „Kde je mama?“ spýtala sa. Otec pohol hlavou smerom ku Katkinej izbe. Laura nezbierala všetku odvahu a nakukla dnu. Jej mama sa skláňala nad Katkou a úpenlivo vzlykala, tvár mala čiernu od rozmazanej špirály. To nemôže byť pravda, Laura vedela, že sa to môže stať, ale prečo tak skoro?! Prečo si ju Boh zobral tak veľmi skoro?! V očiach sa jej nahromadili slzy a v hrdle jej navrela hrča. Rozbehla sa cez celú nemocnicu, nevedela kam beží, ale chcela utiecť, želala si, aby to bol len zlý sen, nočná mora , z ktorej sa zobudí. Jej malá sestra je mŕtva.... Laura míňala jedny dvere za druhými až sa dostala do slepej uličky. Zviezla sa po studenej, bielej stene dolu a nahlas sa rozplakala, už to nevládala držať v sebe. Nemala tušenie ako dlho tam sedí, ani či ju niekto hľadá. Odrazu pocítila ako ju kohosi ruky chytili za plecia. „ Je mi to tak ľúto“ počula ako sa jej prihovára chlapčenský hlas. Znel tak pokojne a zároveň láskavo. Vedela, že to myslí úprimne. Neznámy si k nej prisadol chytil ju za ruku. Laura nadvihla hlavu a nemohla uveriť. Bol to Tomáš,poznala ho zo školy. Volali ho „ ten divný“.
Nikdy sa s nim bližšie nerozprávala. Vedela o ňom len niekoľko faktov, bol výborný z matiky, jeho mama je pediatrička, býva v dome a podľa všetkého nemá rád spoločenské akcie, na ktorých sa ani nezúčastňuje. Bol tichý, nevýrazný typ. No teraz, keď sa mu Laura pozrela do oči, zacítila nádej. Bolesť jej prepichovala srdce, schúlila sa do klbka a celá sa triasla. Myslela na to, kde je teraz Katka a chcela byť s ňou. „ Viem ako sa cítiš, bolí to . velmi a bude to bolieť vždy, ale musíš sa vzchopiť. Rodičia ťa potrebujú“ Laura zdvihla hlavu a v očiach mala otázku, ktorú nevládala vysloviť. „ Pred dvoma rokmi mi zomrel brat. Zabil sa na motorke, mal 21 rokov“ povedal so smútkom v hlase Tomáš. Laura chápavo prikývla. Tomáš ju objal ešte silnejšie, cítila jeho vôňu aj jeho mentolový dych. Niečo sa v nej zlomilo. Bola to len zlomok sekundy, ale pocítila šťastie. Niekde hlboko v duši, za tou všetkou bolesťou, cítila lásku a nádej. Jedného človeka stratila, ale svoju sestru bude mať navždy v srdci, vedela, že je v nebi a díva sa na ňu. Vedela tiež, že Tomáša jej zoslala ona, aby iného človeka zasa našla. Laura celkom nečujne vyslovila „ďakujem“ a stisla Tomášovi ruku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
8. 1.januára 2012 01:06
a to sa naozaj stalo?
Napíš svoj komentár