Nájdem si spolujazdu a idem do Bratislavy. Brnenská MHD však mešká a ja o 17 minút neskôr prichádzam na miesto onoho strenutia. Podanie rúk a nasadám do auta. V BA vystupujem a bežím si do Tesca kúpiť si jedlo. Zisťujem, že som na Zochovej a do čajovne to mám kúsok peši. Kráčam a zastavím sa až na prechode. Vonku fúka a ja mám šaty, ktoré mi vietor zdvihol. Oneskorene zachycujem sukňu a pridržujem si ju. Osadenstvo stojace na prechode malo možnosť vidieť celý môj zadok. Teta vedľa mňa sa len usmieva a vraví, že sa nemusím hanbiť veď to ako keby som plavky mala. Tangáčové plavky by som si asi nikdy nedala, pomyslím si ale opätujem len úsmev. Nasleduje ďalšia otázka v podobe či som si tie ružové šaty splašila k tým ružovým vlasom alebo si nafarbila vlasy k tým šatám. Pobavene potvrdzujem, že prvá možnosť je správna. Teta mi chváli vkus. Naskočí zelená a ja som už len kúsok od čajovne. Stojím pred ňou a pozerám na nápis „Naša čajovňa“
Rýchli nádych a výdych. Vidíme sa po 7 mesiacoch. Konečne prišiel z Indie, konečne je tu. Vstupujem a hneď ma zastaví barmanka, že sa mám vyzuť. Ťažko si vzdychnem. Keď máš zašnúrované topánky až po kolená tak proces vyzúvania/obúvania trvá vždy aspoň 10 minút. Vyzutá sa rozhliadam po čajovni, prechádzam miestnosti a tam ho vidím. Sedí na kresle a robí dredy. O polovicu viac pokérovaný o polovicu viac vyrovnaný. Vrhám sa naň objímam ho. Konečne. Objatie mi opätuje ale hneď pokračuje v robení dredov. Okolo nás sedia ďalší 3 ľudia. Zákazníci. Dredáči. Nemôžem sa dočkať keď skončí, aby sme sa porozprávali. Aby sa bytostne venoval len mne. A ja len jemu. Očami skúmam jeho tetovania, sadám si k nemu a nasávam jeho prítomnosť. Nádhernú mužskú energiu. Usporiadaná myseľ, usporiadaný život. Okolo seba vyžaruje neskutočnú úplnosť, priestor jednoty. Jeho práca končí po 5 hodinách a ja medzičasom stihnem pobehať celú BA.
Opäť sa stretávame ale tentokrát na obchodnej. Sadáme na prvú lavičku a on si ma berie k sebe. Objíma ma tak silno, ako keby ma mal niekto okoloidúci ukradnúť. Vytrhnúť z jeho náruče a zobrať ma preč. Nepúšťa ma a nepoľavuje ani po niekoľkých minútach. Dáva mi milión pús na krk a kľúčne kosti. Ovoniava ma a nasáva moju vôňu, moju bytosť. „Naposledy,“ povie potichu a ja zisťujem, že sa chystá do Indie. Na 5 rokov. Na študentské víza ku svojmu duchovnému majstrovi do Ašrámu. Chce sa stať mních. Bytosťou bezkontaktnou. Žiadne objatia, žiadne dotyky, žiadny fyzický kontakt. Oči mi zaplnia slzy a pritisnem sa k nemu ešte silnejšie. Objímam ho ako keby sa chcem do ňho vpiť. O pol hodinu mi ide posledný večerný autobus do Nitry. Jeho čakajú na byte ľudia s kamerami, ktorý majú s ním spraviť rozhovor. Ani jeden z nás nechce aby táto chvíľa skončila. A určite nie tak rýchlo. Smutne pozerám na hodiny. Vraví mi, že mám ísť na ďalší autobus, že nevadí, že to je až o jednej ráno, že on zruší ten rozhovor, príde za nimi v nedeľu, že chce byť so mnou. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že toľko vecí so mnou ešte ani nestihol... ani mi nemal čas povedať ako veľmi mi tie šaty seknú. Vraví, že som v nich krásna. Stále sedíme na lavičke a jedna hodina ranná sa blíži. Ja začínam smútiť. Chcem s ním ísť do tepla, kde je pohodlne, zaspávať v jeho náručí. Nechať sa jeho bytosťou láskať, nasávať jeho vôňu. Ešte posledný krát. Posledný krát cítiť celú jeho bytosť. Vedľa mňa. Nadomnou. Podomnou. Vo mne. Všade. Nechce aby som šla domov, ja nechcem ísť domov. On však nie je z BA, takže tu nemá vlastný byt kde by ma mohol zobrať. Ja tiež nie. Jedna hodina je zas o kúsok bližšie a oboch nás začína skľučovať úzkosť z odchodu čoraz intenzívnejšie.
V hlave mi stále rezonuje slovo „naposledy.“ Potlačím slzy a volám ho ku mne. Do Nitry. Nastupuje so mnou do nočáku a ideme k nám. Na tajňáša, tatko už spí. Naštastie. Myslím, že keby môj konzervatívny (ale inak skvelý, milujúci a najlepší!) otec uvidí o druhej v noci v kúpeľni meter deväťdesiat vysokého týpka s dredmi po členky asi na šupu odpadne. Ticho docupitáme do izby. On musí odchádzať o 6 ráno pretože som ho značne odklonila z cesty. Má ešte veľa práce čo musí pred odchodom spraviť. Sú skoro tri. Líham si do postele a on vedľa mňa. Pritisne sa ku mne tak silno ako sa len dá. Rozprávame sa. O všetkom. O živote, vesmíre, o ňom, o mne, o Indii.. Hlboký a bezodný rozhovor. Hovorím mu všetko. Hovorím mu aj to, čo nehovorím sebe. On je, aj bol (a bude?) jediná osoba pri ktorej som schopná riešiť veci, ktoré si sama pred sebou nechcem priznať. (..a nie to ešte pred niekým iným a nahlas) Mágia. Čaruje so mnou a ukazuje mi, že som schopná aj vecí, ktoré som si myslela, že nedokážem. Rozprávame sa dlho, až dokým sa obloha postupne začne sfarbovať do bledo-modra.
V konverzácií začínajú dotyky nahrádzať slová. Bozky. Tisíce z nich. Naše telá sa obliekajú do Adamovho rúcha. Všetko ide tak pomaly, minúta ako keby trvala hodiny. Žiadna časť tela neostáva nedotknutá. Nekonečný stav slasti v bytí. Naposledy. Do očí sa mi opäť hrnú slzy. Chcem aby to bolo večné, nekonečné. Cítim sa ako rozkvitnutý lotosový kvet. Hryziem si do pery, hryziem mu do pery. Zájde mi rukou do vlasov a postupne prechádza po celom tele. Moja ženskosť opantaná v náručí mužskej sily, lásky, vášne a bezpečia. Chcem sa utopiť v ňom rozplynúť a stať sa jedným. Usmievam sa a tečú mi slzy zároveň. „Smejko,“ povie mi a ľahne si vedľa mňa. Objímem ho najsilnejšie ako dokážem a prosím vesmír aby táto chvíľa nikdy neskončila. Dotykom skúmam jeho ruky a nasávam teplo. Sme pri sebe tak blízko až to vyzerá ako snaha o to, aby sme sa stali jedným. Cítim sa úžasne, šťastne a vrcholne spokojne. Pomaly sa mi zatvárajú oči.
Vychádza slnko a on vstáva, oblieka sa. Prichádza taxík a my si dávame objatie a bozk. Naposledy. Sledujem ako fyzicky odchádza z môjho života. Navždy. Je to jeho cesta. Líham si do teplej postele nasiaknutej jeho vôňou a plačem.
"... ďakujem, vážim si to mám ťa veľmi rád a posielam ti lásku a požehnanie aby si našla presne to, čo potrebuješ a hľadáš. THATATSU "
Blog
Komentuj
15 komentov k blogu
3
@barb Joj, vďaka, aspoň nejaké pozitívnô!
@Sasi2680 Majster je Swamiji Nithyananda a je to jeho Ašram ale neviem kde presne je.. možno v Gurukul ale nie som si vôbec istá, nechcem klamať.
A nemyslím si, že by sa vrátil má jasne stanovené svoje ciele... Ale aj keby hej tak bude mních a tí sa nikoho ani len nedotýkajú.
@Sasi2680 Majster je Swamiji Nithyananda a je to jeho Ašram ale neviem kde presne je.. možno v Gurukul ale nie som si vôbec istá, nechcem klamať.
A nemyslím si, že by sa vrátil má jasne stanovené svoje ciele... Ale aj keby hej tak bude mních a tí sa nikoho ani len nedotýkajú.
4
aha, myslela som si že to bude skôr nejaký Krišnov ašrám, ale tento učiteľ sa mi tak nezdá
ale no úprimne, z jeho strany mi to prišlo také, že asi si tým nie je na 100% istý niekde v podvedomí, keď predtým ako ide žiť do svätého chrámu sa s tebou vyspí (aspoň tak som to z toho teda vyčítala) ,, teda pochopila som z toho blogu, že sa máte asi viac radi a nebolo to len tak,, ale podľa mňa ked si je človek úplne najviac istý svojou oddanosťou a že chce ísť žiť takto ako mních, tak by také veci nemal robiť, len preto, že ešte nie je v ašráme. .veď týmto možno aj tebe ešte viac ublížil.. veď aj vo dvojici sa dajú robiť pokroky, keď ešte aj ty si tomu naklonená
a tým celým som chcela povedať, že možno si v tom ašráme uvedomí, že to chce inak a stále sa môže vrátiť.
ale no úprimne, z jeho strany mi to prišlo také, že asi si tým nie je na 100% istý niekde v podvedomí, keď predtým ako ide žiť do svätého chrámu sa s tebou vyspí (aspoň tak som to z toho teda vyčítala) ,, teda pochopila som z toho blogu, že sa máte asi viac radi a nebolo to len tak,, ale podľa mňa ked si je človek úplne najviac istý svojou oddanosťou a že chce ísť žiť takto ako mních, tak by také veci nemal robiť, len preto, že ešte nie je v ašráme. .veď týmto možno aj tebe ešte viac ublížil.. veď aj vo dvojici sa dajú robiť pokroky, keď ešte aj ty si tomu naklonená
a tým celým som chcela povedať, že možno si v tom ašráme uvedomí, že to chce inak a stále sa môže vrátiť.
6
len na základe výzoru, že sa mi nezdá ako nejaký oddaný Krišnu. ale nevravím, že sa mi nezdá povahovo, že by bol nejaká klamár priateľ povedal, že vyzerá skôr ako nejaký "Šivista" (čo ale netvrdím, že je zlé )
7
a neviem prečo, ale tento blog mi troška pripomenul knihu Cesta domov od Radhanatha Svámiho, tak si to prečítaj ak sa ti bude chcieť, je to super knižka
9
Smutné ked človeka dojebe sekta. Ty si z neho skôr hotova, opantana keby ho lubis mu chces tie sracky vytlct z hlavy.
@sasi2680 vraj to je znovuzrodeny Shiva čiže potlacanie ega unho znamena umele dredy a ze kazdy rok je tucnejsi a za 5000 eur ta nauci ovladat predmety teda niekto ma na ruke kokos a ty s nim pohnes. Ved si pozri videa na nete co to je za blazinec. Zenska tam dokazuje ze vie materializovat tak, ze zozerie banan a potom z huby vytiahne perfektne obruseny diamant zo zlatnictva
@sasi2680 vraj to je znovuzrodeny Shiva čiže potlacanie ega unho znamena umele dredy a ze kazdy rok je tucnejsi a za 5000 eur ta nauci ovladat predmety teda niekto ma na ruke kokos a ty s nim pohnes. Ved si pozri videa na nete co to je za blazinec. Zenska tam dokazuje ze vie materializovat tak, ze zozerie banan a potom z huby vytiahne perfektne obruseny diamant zo zlatnictva
10
@barky stačilo mi už len to, že je znovurodeny Shiva ako môže niekto rozumný tomu uveriť a mal by vedieť, že skutočný duchovný učiteľ peniaze nepýta.
11
@sasi2680 ono po prvej vlne hipisakov dosli na to ze blbcov zo zapadneho sveta mozu vyzmykat o peniaze. Obhajuje sa to ofc tým ze sa z toho plati jedlo a ubytovanie ale kto si to spocita zisti kolko bije
12
@barky ale aj tak to nie je potom pravý učiteľ a od takého clovek asi pravý duchovný pokrok nedosiahne
15
@antifunebracka pretože môžem ... a pretože sa mi nepáči, že urážaš ľudí, ktorých mám rada. Preto.
Napíš svoj komentár
a Tebe nech sa darí