Hrali sme zápas, teda ešte sme ho nedohrali..len máme prestávku. Všetky babenky sa šli porozprávať k chalanom. K tým krásnym chalanom! A ja som vypadla do šatne...tak som sa strápnila že až! Mierila namňa lopta a ja som ju chcela normálne odbiť...ale v tom niekto zakričal..."MAJA!" ..ja som sa otočila lopta mi veľkou silou udrela do hlavy a ja som sa zvalila na zem ako nemotorný tučko! Potom ku mne pribehol on...teda on je skoro lekár a je tu na každom zápase keby sa náhodou niečo stalo! Zadíval sa mi do očí a ja som spravila divný úškrn, potom sa zdvihol odkašľal si vyhlásil: "Je v poriadku!" a ja som odišla do šatne...našťastie tie hnusné harpie (spolužiačky) mi nič nepovedali len sa namňa dívali ako keby som spravila neviem čo! Ešte by ma zaujímalo kto taký múdri po mne vrešťal!
Počula som kroky a tak som prestala písať a zdvihla som zrak. No jasné, Klaudia, Monča a ďalšie moje hnusné spolužiačky tam stáli a všetky ma chceli asi uškrtiť.
"Čo to furt píšeš?!" Vyštekla Klaudia. Bola to ich vodkyňa.
"Teba do toho nič!"
"Si normálna?! Pokazila si celý zápas...krava!! Neukazuj sa nám na oči... a počuj pekne si sa strápnila...ale má o teba záujem aspoň jeden chalan!" Zívla si a rukou si prehrabla vlasy.
Ignorovala som všetky nadávky a hlúpe pripomienky, len jedna vec ma zaujala. Chalan? O mňa? Žeby ten lekár?
"Kto taký?"
"Nevieš kto po tebe kričal?!..Chah...Ten magor...je z trieteho ročníka a ešte nemal babu! Mnoho krát nam vravel žeby chcel veľmi dievča s ktorím by sa mohol bozkávať a objímať! Navrhla som mu teba!" Zaškerila sa.
"Čože?! Si snáď retardovaná? Nemáš na to právo!" Ona sa len hlúpo usmiala a ešte dodala:"Volá sa Rudo! Budete krásny pár...Rudko a Majka..pohroma školy!" Všetky sa zachychotali a vyšli zo šatne. Nervy som mala na krajíčku. Kričať, kričať a ešte raz kričať...chcela som kričať.
Keď už bolo po zápase ktorí som presedla v šatni bolo mi na nič. Načo som tam len šla?! Pomyslela som si. Tie harpye ma budú otravovať na veky...a ten magor Rudo! Zrazu som začula niekoho zadýchčaného ako zamnou beží. Otočila som sa a pozastavila som.
"Maja! Majuška..stoj moja...stoj!.."
"Čo chceš?!"
"Som Rudo...Klaudia a jej kamarátky mi povedali žeby si mala záujem somnou chodiť...môžem ťa pobozkať? Keď sme teda spolu?"
"Čo??? Nie v žiadnom prípade! Ani náhodou!" Bol hrozný, hotová troska. Mal krivé, žlté zuby. Teda mal na ních ešte kus desiaty ktorú vypľúval na každú stranu. Veľké okuliare...pripomínam nosia ich starí deduškovia a najhoršie boli jeho ruky! Dlhé nechty za ktorími sa niesla špina. Veľa pupákov a malé fúziky ktoré mu začinali rásť. Fakt, myslela som že omdliem. Kým som si uvedomila čo sa deje Rudo sa ku mne naťahoval z vyšpúlenymi perami a privieral oči. Vôbec som nevedela čo robiť..už som nič nestíhala. Nič! Nahol sa ku mne a dal mi jeden slizký, mľaskavý bozk ktorí si náramne užíval a bol stále vášnivejší. Cítila som jeho odporný dych a smrad, jeho sliny...ihneď som sa odtiahla a rozbehla som sa na kilometre od neho.
Doma som niekoľko krát zvracala a umývala si ústa asi 10 krát. Vlastne celá som sa osprchovala ale ústam som sa venovala oveľa dlhšie. Mama sa pýtala či som v poriadku a ja som len pokrútila hlavou že hej no i tak dospela k záveru že zajtra ostávam doma a ak sa to nezlepší pôjdeme k lekárovi.
Otvorila som denník a vzala pero zo stola.
Nie!!! Toto je katastrofa...fuj!!! RUDO-nenávidim ťa...si odporný...si ty vôbec človek?! Nie si..ani ťa neviem nazvať...blé!!!...a tie hnusné kravy za to zaplatia!!! Nechcem chodiť do tej školy...musím so sebou niečo spraviť aby sa namňa nelepili takýto chlapci...som fakt taká škaredá a hrozná?!
Nachvíľu som prestala písať a zadívala som sa do zrkadla. Čierne vlasy ktoré mi siahali asi do polovice chrbtice som mala rozpustené...brucho nebolo obzvlásť veľké...mama mi stále hovorí že niesom tučná ale aj tak si myslím že som...ďalej sa už radšej neprezerám nemá to cenu. Tvár mám normálnu, nos rovný..na zuboch strojček a pár vyrážok na tvári. Ale strojček pôjdem dávať zachvíľu dole, zuby mi už celkom narovnal. No teda asi idem na internet.
Na pokec už nechodí skoro nikto z mojích známich. Všetci sú na facebooku...ale ja tam predsa niekedy zájde a pokecám z ľudmi ktorích ani nepoznám. S chalanmi nemám vo zvyku písať, keď som bola mladšia stále som nejakých otravovala. Potom napísali že si mám dat fotku, dala som si ju a vynadali mi do neviem čoho. Takže s chalanmi nepíšem. Napísala som jednej babe a náš rozhovor bol takýto:
"Ahoj...kecneme? "
"Čao...samozrejme.. ako?"
"No dása...ale vieš na hovno v škole..totiž sme sa presťahovali a teraz som v prvom ročníku na strednej...všetci ma tam nenávidia a tak!"
"Jééjda...to mi je ľúto...ja to mám asi lepšie..mám kamošky aj kamošov..a som už druháčka čiže som si zvykla...a čo ako s má frajer? "
"Hej kebyže dajaký jé..."
"Ale bude určite neboj sa Nechaj tomu čas..!!"
"No keď myslíš.. ..a ako sa inač voláš? Ja som Maja."
"Som Linda...jé Maja super meno...na chvíľu si odksočím ok?"
"Ďakujem aj tvoje je super...ok " Na moje prekvapenie mi správa zablikala o pár minút.
"Díki...som rad ze som ta spoznal!"
"Prosím?! Už si naspäť? Prečo píšeš v mužskom rode??? "
"Lebo som chlapec."
"Jáj..šak si napísal že si Linda!!"
"No jo..musím padať lebo segra došla zo záchoda..pa "
Tak tomu ozaj nechápem! Prečo mi písal jej brat? A čo ma znamenať tá pusa?
"Linda, nepovedala si mi že máš brata!"
"Veď sa poznáme ledva 10 minút...heh.. ..nemala som ani kedy..ale jeho si nevšímaj..je zhruba v tvojom veku...ale on rád píše z môjho nicku!!"
"Jáj, to nevadí. Pozdravuj ho...musím ísť. Ahoj."
"Jasné...a budeme si ešte písať?"
"Samozrejme!!"
Potom som sa odhlásila a šla som si ľahnúť no predtým som sa stihla ešte vyspovedať denníku.
Na pokeci som spoznala fajn babu...volá sa Linda! Možno z nás budú kamošky...ale aj tak len cez internet...a písal mi aj jej brat. No nič idem si ľahnúť...zajtra nejdem do školy! Ahoj.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár