"Ach jaj.." Povzdychla som a listovala som časopisom o najnovších módnych výstreloch a trapasoch ktoré si spôsobili modelky na móle.
Stále som mala výčitky za to, čo som spôsobila Tomovi. Ublížila som mu na zdraví! Ale on ma obťažoval, ja sa len bránim! Upokojovala som svoju myseľ.
Bolo 23:21 a Frederik bol na nočnej a ja som ho čakala. Že ho privítam a dám mu večeru.
Prešlo ešte pár minút a domov sa vrátil unavený Frederik ktorí sa s chuťou navečeral a zaľahol pod mäkučké paplóny.
Ja som sa nad tým len pousmiala a ľahla som si tiež, potom som za pár sekúnd zaspala.
"Miláčik ahoj! Prídem poobede domov." Rýchlo zo mňa vykĺzlo a
bez raňajok som upaľovala k vchodovím dverám. Potom som cítila na ruke jemné zdrapnutie a ocitla som sa vo Frederikovom náruči.
"Bez raňajok nikam nejdeš." Povedal jemným hláskom a venoval mi nežný bozk.
Potom som sa na Frederikovo naliehanie naraňajkovala a s dobrím pocitom v žalúdku a na duši som odišla do práce. Bolo chladné počasie a fúkal vietor. Listy tvorili veľkú farebnú perinu skoro v celom parku..a vlastne všade kde sa nachádzali stromy. Z rozmýšľania ma prebudil náhli pád do kopy listov. Z výkrikom som sa zvalila a pootvorila som oči aby som zadívala na svet z iného uhlu pohľadu. Privrela som oči lebo sa mi vôbec nechcelo vstať, otrepať sa a oddísť do práce. Bolo mi skvele, nevedela som že na listoch sa tak úžasne leží. I keď mi bola zima.
Zrazu som cítila chmatnutie môjho tela a ríchle švihnutie a už som bol opäť hore, medzi ľuďmi. A potom som sa znechutene pozrela na toho ktorí mi "pomohol" z môjho pohodlia a vytrhla som ruku ktorú mi stále zvieral.
"Čo to robíš?!" Zagánila som na Toma ktorí ma ruky prekrížene na hrudi a nenápadne sa usmieval.
"Nechcela si povedať..ďakujem?!" Obraňoval sa.
"Rozhodne nie...ležalo sa mi tam ozaj príjemne! Nechápem prečo namňa šaháš!"
"Príjemne?" Zachychotal sa. "Všetci sa na teba dívali či si nejaký ožratý starček, vedel som že si to ty tak som ti chcel pomôcť...čo riešiš?"
"Fajn, tak deta díki! A čo riešim?! Že som mala konečne pokoj od teba..a teraz sa mi zase ukazuješ na oči..idem ja nebude strácať drahocenný čas!" Skríkla som otočila som sa na podpätku a odkráčala som ako povrchná namyslená hlupaňa.
"Kia..počuj, kedy príde ta nová?" Opýtala som sa so záujmom.
"Mala by prísť dnes, volá sa Nikola a že vraj je to mladá kočka. Taká čo zbalí každého chlapa."
"Jáj, no som zvedavá." Ríchlo som zamrmlala a ďalej som sa venovala svojej práci. Zrazu mi zapípala SMS-ka a keď som videla od koho je šťastne som sa usmiala.
Drahá, veľmi mi chýbaš! Ale neboj sa, večer si vynahradíme všetok čas ktorí tráviš v práci...mám pre teba prekvapko. Ahoj a ríchlo sa mi vráť!
"Páni!" Povzdychla som si.
"Čo sa deje? Si nejaká..rozrušená!" Podpichovala ma Kiara.
"Ale, priateľ mi poslal SMS-ku že mu chýbam a že má premňa prekvapenie!"
"Ahá, tak si večer teda uži..ale teraz šup, šup do práce!" Bez slov som prikývla a práca mi šla dobre. Veľmi som sa tešila na večer. Kto vie čo Frederik vymyslí!
Cestou domov som sa zastavila v hračkárstve. Nejakú drobnosť som kúpila malému Šimonovi a Frederikovi som kúpila, veľkého plyšáka. Teda macíka so srdiečkom v ruke. Chcem ho potešiť keď už chystá to prekvapenie.
Vošla som do domu a tam panovala príjemná atmosféra. Na stole pizza-šunková...na zemi lupienky z ruží ktoré vedú až do spálne. Vínko..
"Wáw!" Zvýskla som a rozbehla som sa do spálne kde ležal Frederik v bledomodrom župane a pousmieval sa.
"Konečne!" Hodila som sa mu do náručia a venovala som mu niekoľko vášnivých bozkov. Potom som vytiahla plyšáka a s radosťou som mu ho dala.
"Aby si nebol smutný keď budem v práci!" Potom sme si dali pizzu a dokonaly sme si užili tento večer.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár