Dasty ležal na gauči a silno odfukoval. Spal ako zarezaný a Frederik si zase niečo ťukal do nothebooku a ja som popíjala škoricovo-jahodový čaj.
"Mňam!" Zamľaskala som.
Zrazu mi zazvonil mobil. Cudzie číslo no aj tak som zdvihla.
"Ahoj!" Počula som nadšený hlas ktorí mi bol až príliš jasný.
"Tom?" Ozvala som sa potichu.
"Sofi, nejdeme von?"
"Teraz?!"
"Noa? Bývam blízsko tvojho otca..tak teda sa stretneme o 15 minút?"
"Ale..ale.." Nemohla som ani dopovedať.
"Super, teším sa." Zložil. Aká drzosť!
Mám tam ísť? Nechcem ho sklamať a chcela by som sa sním porozprávať, tak predsa bol to môj chlapec asi 2 roky! Moja prvá pravá láska...
"Frederik, miláčik! Na chvíľu vypadnem z domu? OK?"
On nechápavo pokrútil hlavou na protest.
"Kam chceš ísť? Teraz večer? Sama?!"
"Za otcom.."
"Nemôžeš ísť zajtra?!" Znechutene zamrmlal.
"Nie, prepáč. Bude to len na otočku."
"Tak poď, odveziem ťa."
"Nie!"
"Ale prečo?"
"Frederik, prosím...nechaj ma na pokoji..zvládnem to sama! Kľudne si doma pozri telku a oddýchni si!" Pobozkala som ho a skôr akoby zase začal protesotvať som vyšla z domu a pár krát som sa obzrela či nejde zamnou.

Rozprávali sme sa o všeličom, dokonca som zabudla aj na Frederika že ma doma čaká a možno ma ide aj hľadať.
"Tom, ja pomali pôjdem."
"Škoda, bolo mi s tebou super!" Naklonil sa a pobozkal ma. Stále vášnivejšie až som sa celou silou odtrhla a on sa nechápavo díval.
"Čo si to dovoľuješ?!" Zagánila som naňho. I keď sa mi bozk nesmierne páčil...nemohla som.
"Nemôžem ťa ani pobozkať?!"
"Som zadaná jasné?"
"Prečo si mi to nepovedala?" V jeho očiach som zbadala sklamanie.
"Tom...veď si mi nedal šancu! Môj priateľ ma teraz dom čaká a má strach a ty ma tu bozkávaš?"
"Prepáč, z toho vyplíva že nebývaš u otca." Prikývla som. Rozlúčili sme sa obyčajným mávnutím a každy šiel svojou cestou.

Zabuchla som dvere a Frederik sa namňa vrhol. Silno ma objímal.
"Čo sa deje?"
"Čo sa deje?! Povedala si naskok a bola si tam dve hodiny!"
"Naozaj? Čas ale ríchlo letí." Zamrmlala som.
"Vieš ako som sa bál? Že nejaký opilec ti ublíži! Je jedenásť hodín večer...bál som sa!" Naozaj vyzeral nervózne a vystrašene. Pobozkala som ho a zdalo sa mi že som ho trochu upokojila...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár