"Nie...nejde o tom že sa hnevám! Ide o to že sa bojím! Bál som sa o teba...záleži mi na tebe!"
Je úžasný! On sa omňa bojí! Bojí sa...On ma vážne miluje! A ja sa namiesto toho bozkávam s mojím bývalim..ktorí sa tu objavil ..mám v hlave zmätok! Zmätok! Ten bozk...ten bozk ..bol krásny! Krásny...ešte krajší ako niekedy...a potom tie jeho smutné oči..to sklamanie...že ja som zadaná...alebo mi ide len oto aby ma využil? Mám to vôbec povedať Frederikovi?
Povzdychla som.
"Deje sa niečo?"
"Nie! Och miláčik! Vieš že aj ja ťa ľúbim! A prepáč, sľubujem, že takto večer sa už nebude sama túlať, jedine s tebou!" Pobozkala som ho a cítila som že je spokojný.
"Tvoja mama vie že si na Slovensku?"
"Hej, bolo jej to ťažké vysvetliť. Ale teta to vysvetlila.." Pousmiala som sa.
"Ja si pôjdem dať sprchu a ľahnúť si." Zívla som.
"Dobre. Ja si idem hneď ľahnúť!" Vyhlásil.
Zabalila som sa do župana a po mysli mi stále chodil Tom. Myslela som že sprcha mi ho vyhodí z hlavy, no on je tam ešte viac!
"Ja by som ti mala niečo povedať..." Začala som.
"Čo sa deje?! Si tehotná?!"
"Zbláznil si sa? Nie!" Pousmiala som sa a Frederik vydýchol.
"A čo sa deje?" Opýtal sa so záujmom.
"No...keď som bola u otca stretla som Toma! Predstav si! Aká náhoda."
"Tvoj bývali?"
"Hej..no a dnes .. večer..som bola von sním..." Ten výraz ktorí sa objavil na jeho tvári...bol priam..katastrofálny!
"ČO? Tak ja sa tu o teba bojím..a ty chodíš po baroch! A flirtuješ tam s cudzími chlapmi! A ja tu skoro dostanem infarkt!!!" Do očí sa mi nahrnuli slzy...
"Nekrič! A ja som sním neflirtovala..! NIE! A neboli sme vonku v bare!!!"
"To máš jedno! Namňa sa úplne vykašleš!"
"Prestaň! Milujem ťa! Nechaj ma aby som ti to vysvetlila...prosím!"
"Fajn!" Zagánil namňa.
"Ja som sním nechcela ísť von, on ma nenechal dovysvetľovať...a ja som ho nechcela sklamať. Už som chcela ísť domov, no stále ma zavaľoval kopami slóv! A potom...potom ma pobozkal! Bez môjho dovolenia! Drzosť!" Rozplakala som sa...
"Sviniar! Urobil ti aj niečo horšie čo si nechcela?!" Objal ma a upokojoval ma.
"Nie...Prosím! Nechaj ho na pokoji! On ešte nevie čo chce! Ale ja k nemu nič necítim! Je to minulosť...a ty si moja prítomnosť! A budúcnosť..." Dodala som.
"Ak ti ešte niekedy niečo spraví! Volaj mi! Povieš mi to a ja mu dám nakladačku! A už s ním nikam nepôjdeš..."
"Ale, ale..!"
"Čo?!"
"Nič." Pobozkala som ho a on mňa tiež...noc bola nádherná, i keď som celý čas myslela na Toma. A to ma najviac znepokojovalo...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár