Sofia! Ty čo si bola vychovaná ako vzorné dievča...máš byť verná jednému! Jednému! Jedinému Frederikovi...veď Tom! Kebyže tu sním ostanem v tomto aute..čo je negustovné a odporné...on odíde a ja ho už nikdy neuvidím! A budem mať vinu na srdci, výčitky a možno aj dieťa !
"Dosť!" Zrevala som no on neprestával.
"Ty neodbytný blázon,povedala som dosť!" Odtrhla som sa a vystúpila som z auta. Kráčala som a keď som počula buchnutie dverí bez otáčania som sa rozbehla ako šialená.
"Stoj!" Kričal za mnou a ja som mala obrovský strach, vôbec som nevedela kde sa nachádzam.
POMOC! POMOC! Moja myseľ vydávala pomocné signály. Potom som počula rachot. Otočila som sa len na sekundu no presne som vedela čo sa stalo. Spadol mu mobil a on sa otočil aby sa poňho vrátil. Rozbehla som sa ešte ríchlejšie a schovala som sa za roch budovy.
On ma tu nájde! Nájde ma tu! Frederik, ach zlato! Kde si? Ja ľutujem že som nasadla do toho auta s tým bláznom!
Dýchala som tak potichu že už sa tichšie ani nedalo. Počula som kroky.
Naozaj Tom? Ty mi chceš ublížiť? Veď si hovoril že ma miluješ...
"Do riti!" Začula som hlas. Potom kopnutie do kameňa. A potom kroky, stále sa vzďaľovali a vzďaľovali. Mierne som vykukla a rýchlo som aj zaliezla aby ma nezbadal. Potom naštartovanie auta. Potom som čakal vyše 8 minút a ihneď som mojími trasúcimi rukami vyťukala Frederikovo číslo.
"Prosím? Ozval sa spokojný ospanlivý hlas.
"Frederik! Frederik...pomoc!" Zavzlykala som.
"Čo sa deje? Čo sa stalo? Kde si? Ublížil ti niekto? Kde si? Idem po teba!" Množstvo slov sa z jeho úst sypali nepredstaviteľne ríchlo.
Ríchlo som mu opísala miesto kde sa nachádzam i keď som vôbec netušila kde sa nachádzam. Povedal že už je na ceste a keby niečo nech volá. Čupla som si a hlavu som si vložila do dlaní.
Prešlo 20 minút a ja keď som len začula slabí vetrík som uvidela Toma ako ku mne kráča. Ale boli to len ilúzie v mojej hlave. Bála som sa že sa vráti. Začula som prichádzajúce auto. No nebolo Frederikovo. Patrilo Tomovi!
"A teraz sa ukáž!" Začula som krik. Rozriasli sa mi kolená a po lícach mi stekali slzy. Počula som kroky a neskôr beh...
"Tak tu si!" Potiahol ma za ruku a vliekol ma k autu.
"Dokelu Tom! O čo ti ide?!" Zakvílila som.
"O teba! Odmietla si ma...Prečo? Veď ťa milujem! Ja nechcem byť násilny...ale chýbaš mi v mojom živote...Sofi, ver mi! Milujem ťa!" V jeho očiach som opäť uvidela zúfalstvo. Potom ma opäť potiahol.
V tom momente prišlo ďalšie auto. Vystúpil z neho Frederik a ja som sa vytrhla Tomovi a hodila som sa môjmu milému do náručia.
"Miláčik...vieš ako som sa bála? Prosím! Nepusť ma..nepusť!"
"Neboj sa zlato! Som tu s tebou."
"Zbláznil si sa? Už aj ju pusť!"
"Ty si aký sviniar! Už na ňu nikdy nesahaj! Ubližuješ jej, nevidíš to?!"
"Nie ona ma MILUJE! Povedala mi to!" Len som mávla rukou a zaborila sa do Frederikovej mikiny.
"Vieščo, ty niesi triezvy! Choď domov hoci i na peši a nám daj pokoj!"
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
5donana5
3. 11.novembra 2011 20:40
zly nadpis asi
Napíš svoj komentár