"Si v poriadku?" Ozval sa známi hlas. Spomenula som si čo sa včera stalo.
Sofia! Uvedomuješ si čo sa stalo? Tvoj Frederik ťa zachránil!
Vbehla som do kuchyne kde Frederik akurát utieral riad. Otočil sa a ja som sa mu vrhla do náručia. On ma nechápavo prijal a objatie mi opätoval.
"Prepáč! Miláčik! Prepáč!" Ozvala som sa plačlivim hlasom.
"Začo sa ospravdlňuješ zlato?"
"Včera...za včera...never mu prosím nič! Ja ho nemilujem, ten blázon si to ešte odpyká!" Zahrešila som.
"To je v poriadku. Bol pod vplyvom alkoholu! Miláčik, keby ti ten sviniar niečo spravil...nikdy by som si to neodpustil!" Pobozkal ma.
Do práce ma odviezol Frederik a sľúbil že príde aj pomňa. Kiare som všetko vyrozprávala a on len s údivom kývala hlavou.
"Jednu kávu." Ozval sa hlas za pultom a ja som ako mechanicky robot zaliala kávu a na tácke ju podala zákaznikovi. Čas sa vliekol ako slimák a už bol pomaly večer.
"A ten Tom, mala si sním niekedy niečo?" Spýtala sa Kiara.
"Keď som mala 16 chodili sme spolu." Zrazu sa otvorili dvere na bare a srdce mi zovrelo. Spomeň čerta a už je tu! Pomyslela som si.
"Čaute baby." Ozval sa a pristúpil k bare.
Kiara sa odzdravila a zadívala sa namňa.
"Čo tu chceš?!"
"Prišiel som ťa pozrieť, teda vás." Pousmial sa. Nervy som mala na krajíčku. No strach som nemala, bolo tu plno ľudí a Kiara aby mal odvahu ublížiť mi.
"Prac sa odtiaľ!"
"Je to bar, nemôžeš ma vyhodiť kým nerobím nič zlé."
"Prepáč Sofi, ale má pravdu." Opatrne dodala Kiara.
"Fajn, tak si ešte na jeho strane?!" Zagánila som na ňu. Ona sa pozrela ospravdlňujúcim pohľadom a ja som jej naznačila aby na chvíľu odišla.
Nadišiel čas, ujasniť si veci! Som zrelá žena a musím sa rozhodnúť s kým strávim budúcnosť!
"O čo ti ide Tom? Tvrdíš mi že ma miluješ a chceš mi ublížiť! Si sfetovaný alebo čo?!" Priam som kričala, návštevníci sa namňa dívali a Kiara priložila prst na svoje krvavo červené pery aby som hovorila, teda kričala tichšie.
"Nechcem ti ublížiť! Chcel som ťa pre seba...teda chcem! Priznaj, som pre teba príťažlivý! Musíš mi dať šancu!" Áno, mala som chuť naňho skočiť a vášnivo ho bozkávať. Ale nemohla som, je to bezcitný chudák ktorí nevie čo so sebou.
"Nie! Ty mi daj už na veky pokoj! Je ti to jasné?!"
"Nedám, získam ťa hoci ti bude musieť ublížiť...ale tvojmu priateľovi!" To boli jeho posledné slová. Vyšiel z baru a zabuchol dvere.
"Do kelu!" Kiara ku mne pristúpila a objala ma.
"Choď domov a oddýchni si! Poviem šéfke, že ti bolo zle a ostaň doma aj zajtra. Ja to tu zvládnem!"
"Kiara, si úžasná! Ďakujem." Ihneď som zavolala Frederikovi aby pomňa prišiel.
"Vieš aká som nervózna?" Posťažovala som sa vezúc sa v aute.
"Verím ti! Ten idiot ti snáď nedá pokoja?!" Zagánil.
"Strach pominul, už len mu jednu streliť po tej jeho drzej hube!"
"Keď si taká nervózna si naozaj na zožratie." Žmurkol namňa.
Pousmiala som sa a zrazu mi zapípal mobil, došla mi SMS-ka od Toma.
Zase nejaké výhražky? Zamyslela som sa.
Otvorila som sms-ku:
Prepáč mi tu hádku! Si krásna a úžasna žena, ani nevieš ako ťa milujem! Niesom sfetovaný, som len bláznivo zamilovaný do teba! Pochop ma a daj mi šancu! Tom.
"Tým si to nevyžehlíš." Zašepkala som aby ma Frederik nepočul, nemám chuť mu vysvetľovať že Tom je blázon a že krásne reči ho nezachránia.
"Nevedela som že mi niekto tak môže zničiť život." Zamrmala som a odhryzla som si z keksíka.
"Tom?" Opýtal sa a ja som prikývla. Zrazu Frederikovi zazvnil mobil.
"Haló?" Ozval sa. Potom bolo chvíľu ticho a potom Frederik povedal ešte pár krát áno, hej, v pohode a kýval pritom hlavou.
Potom zložil a zatváril sa zmätene.
"Deje sa niečo?"
"Zajtra tu príde môj malý brat." Povedal opatrne.
Nedal mi šancu ani na môj názor a pokračoval.
"Odveziem ťa za otcom? Ale niekam ku kamarátke?"
Nechápavo som sa pozerala.
"Prečo? Veď ja mám deti rada. Kľudne ti sním pomôžem." Jeho vystrašený výraz som ignorovala a šla som do kúpeľne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár