"Neublížil ti?" Vypytoval sa ma Frederik cestou domov. Kývla som rukou že :"Nie." a potom som len premýšľala nad tým čo sa tam stalo.
Ako, ten chlapec ti pobláznil hlavu! Nemôžeš podvádzať Frederika....je to úžasny chlap a miluje ťa! A ty miluješ jeho..áno milujem! Veď sním sa cítim v bezpečí...a tie jeho prenádherné oči.
"Mne je ľúto že mu ubližujem." Zamrmlala som. Frederik sa namňa pozrel s ľútosťou v očiach.
"..Ale no ták, Sofi! Veď ten chlapec túži len po tebe, aby si bola jeho. A nie po tvojej láske. Sľubujem ti že ja ťa naozaj milujem, milujem ťa viac než čokoľvek na svete a nevzdám sa ťa len preto, že to povedal nejaký tvoj bývali." Na tvári sa mi objavil šibalský úsmev a prikývla som na súhlas. Domov sme dorazili asi za 15 minút, no potom sa už nič nekonalo. Frederik tentoraz nebol nahnevaný, lebo sám priznal že je unavený. Ja som sa tomu len potešila lebo už počas cesty v aute sa mi zavierali viečka. A kto opäť všetko pokazil? No predsa Tom. Akoby mu nestačilo povedať raz že ho nemilujem a nemám oňho záujem ako o partnera. Zdalo sa že teraz to so žiaľom pochopil a nášmu krásnemu bozkávaniu na záver sa potešil. Nemám v úmysle to povedať Frederikovi, ten by sa len nahneval a to ja nechcem. Vlastne som bola unavená no potom som len čumela do stropu a niekedy mi zrak padol na spiaceho Frederika ktori slabučko chrápal. Naozaj chcem mať toho muža po svojom boku? Ihneď som prikývla a odohnala všetky negatívne odpovede na túto až primitívnu otázku, keďže asi pred dvoma týždňami som mala Frederika plnú hlavu, no teraz keď sa do toho zamiešal neodbytný a zároveň príťažlivý Tom mám čo raz väčšie pochybnosti. Naozaj neviem čo sa somnou deje, inokedy by som oňom už nerozmýšľala po tom čo mi urobil. Vykašľal sa a našu úprimnú lásku kvôli naj kočke zo školy, čo už, nech trpí, sám si to pokašľal. Po tomto naozaj dlhom uvažovaní a premýšľaní som sa konečne prinútila privrieť oči a s pocitom viny zaspať.


Čítala som akýsi časopis pre ženy. Samé úžasne rady ako sa starať o svoju pleť i telo. Ako schudnúť za pár dní. No nič o tom že mi po mysli chodí môj bývali pričom som zadaná. Popritom som pregĺgla za dúšok mlieka a pousmiala som sa. V noci som sa pár krát prebudila na ďalšie a ďalšie výčitky a hrozné sny. Veď o Tomovi nemôžem uvažovať! Je to chrapúň ktorí nemá city a utečie za novou kráľovnou školy. Naozaj som taká hlúpa a zamilovala som sa? To teda nie. Pokrútila som hlavou a zrak sa mi uprel na Frederika ktorí ríchlosťou zakusol do chlebíka s džemom a zapil to koka kolou.
"Naozaj zdravé raňajky!" Okríkla som ho.
"Prepáč, keď prídem naraňajkujeme sa normálne. Ale teraz sa ponáhľam, musím vyzdvihnúť svojho brata."
"No jasné!" Udrela som si rukou po čele ako keby som vyriešila prípad 10 rokov starí.
Pobozkala som ho na rozlúčku a začula som tresknutie dverami. Ďalej som čítala časopis vlastne o ničom a prežúvala kus chleba.


Šimonko sedel na koberci a veľkým hracím nákladnym autom rozsypoval legové kocky.
"Koľko ma rokov?" Opýtala som sa Frederika ktorí zase niečo ťukal do svojho mini prenosného počítača.
"Má 5 rokov, prečo ťa to zaujíma?" Nepokojne zamrmlal.
"Len tak, raz by som chcela mať takého syna." Odvetila som.
"Ským? S Tomom?" Povedal ironicky.
"Pravdaže nie, s kým asi?" Prstom som namierila na Frederika a hodila som sa mu okolo krku, nežne sme sa pobozkali a potom sme si všimli vypleštené oči Šimona.
"Toto by si mamičke nemal robiť.." Povedal tenkým urazeným hlasom.
"Mamičke?!" Prekvapene som sa opýtala.
Frederik ma potiahol do kuchyne a pustil sa do vysvetľovania.
"Myslí moju aj jeho mamu, ona ma stále považuje za dieťa a ešte som jej nepovedal že mám priateľku. Netuším akoby zareagovala." V jeho očiach sa zableskol strach a akási výčitka či klamstvo.
"Dobre teda, ale na noc pôjde domov nie?"
"Samozrejme, len teraz kým je mama v práci. No a bude tu teraz chodiť častejšie, teda ak ti to nevadí."
"Nie prečo." Usmiala som sa a venovala som mu vášnivy bozk ktorí mi o chvíľu opätoval.

 Blog
Komentuj
 fotka
tinka246  5. 11. 2011 13:22
a nie je to náhodou jeho syn?
Napíš svoj komentár