Kráčala som a sledovala som nemotorný beh Šimona. No je to predsa len dieťa, i keď mi bolo smiešne nedávala som to najavo aby sa neurazil. Ruka v ruke s Frederikom sme sa vybrali vyvetrať trochu jeho malého brata, keďže celý deň bol v obývačke a hral sa. Túto noc u nás aj spí a potom zajtra po raňajkách ho Frederik odnesie domov, lebo jeho mama sa vráti z práce. Potom budeme mať čas len pre seba. No a večer zase idem do baru, opäť zarobiť aké také peniažky.
"Ach zlato..." Prehovoril Frederik a zmätene sa zatváril.
"Deje sa niečo?" Ríchlo som reagovala a venovala som mu jeden nežný a láskavý bozk.
"Ja len že, som taký šťastný že tu som s tebou. Ľutujem že som ťa chcel nechať tam...bez teba, by som bol fakticky stratení. Nevieš si predstaviť ako si mi zmenila život!"
"Aj ja ťa milujem, ja len nechcem...aby si ma nútil do vecí ktoré nechcem!"
"V žiadnom prípade, pre teba len to najlepšie!" Objal ma a v tele mi stuhli všekty kosti. Nemohla som sa ani hýbať ale nedávala som to najavo, pretože Frederik mi venuje svoju lásku tak ako nikto iný.
"Tak teda ideme, lebo už sa dosť ochladilo a malý Šimon sa musí navečerať, vykúpať a ísť spať." Vyhlásila som ako pravá mamička a uškrnula som sa.


"Mňam!" Zvýskol Šimon a oblizoval sa po večeri ktorá mu náramne chutila.
"Okúpaný, najedený a teraz spať!" Vzala som ho na ruky a odniesla do spálne kde na posteli sedel Frederik so svojím mini počítačom a díval sa naňho naozaj zamysle, v podstate nevnímal svet okolo.
Uložila som ho na posteľ a prikrila paplónom. Milo sa pousmial a díval sa na strop.
"Miláčik, počuj choď si to ťukať niekde inkde lebo malí nemôže spať. Teda je pol deviatej, mal by si oddýchnuť." Prosebne som sa naňho pozrela a on bez slov vyšiel z izby.
"No Šimonko, a teraz budeš pekne spať dobre? Ja zhasnem a necham pootvorené dvere keby niečo. Ale spať!" Ukázala som prísne prstom, on prikývol a privrel oči.
Potom som sa asi dve hodiny dívala na televíziu a niekedy som šla skontrolovať Šimona či pokojne spí. Raz sa zobudil že potrebuje na záchod no potom už spal bez zobúdzania. Ja i keď som mala zapnutú teléviziu myšlienkami som bola úplne niekde inkde, bola som u Toma. Stále som myslela na to ako sme sa posledný krát pobozkali. Aké to bolo krásne a ako by som to zopakovala. No lenže na Frederikovi mi záležalo a bez pochyby som ho milovala.
"Nejdeme si už ľahnúť?" Ozval sa zrazu Frederik ktorí bol vyvalený na gauči a narozdiel odomňa zo zájmom sledoval televíznu šou.
"Kľudne choď, ja to ešte dopozerám."
"Dobrú noc." Venoval mi bozk a odišiel do spálne.


Ďalšie tri hodiny ktoré som presedela na gauči pred televíziou ubehli ríchlo. Len premýšľala a zívala, chcela som už ísť spať no vždy ma niečo zastavilo, tento krát som vypla telku a vrhla sa pod mäkkučké paplóny a za pár sekúnd som už aj ja sťažka odfukovala a snívala, teda možno som aj snívala. Len som cítila tú vinu, to ako ubližujem Frederikovi. Musím to napraviť a to hneď zajtra ráno, ak ho naozaj ľúbim tak musím.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár