"Dobré ráno." Pousmiala som sa a pobozkala som Frederika.
"Ja som ešte unavený..." Zamrmlal.
"Fajn. Šimnko poď, ideme sa naraňajkovať." Vzala som ho na ruky a posadila na stoličku do kuchyne. On pokojne sedel a prežúval medové guľočky namáčane v mlieku.
Zrazu mi zazvonil mobil a ja som bez rozmýšľania zdvihla.
"Ahoj...no ja.." Tom! Do kelu!
"Deje sa niečo?" Opýtala som sa.
"Asi áno, cítim sa divne a chcel som sa ťa opýtať či by si neprišla a nepomohla mi trochu...nejaké to jedlo a mohla by si sa somnou aj porozprávať...necítim sa dobre...ale ak nemáš čas chápem." Jeho hlas znel ustráchanie a tak som bez rozmýšľania súhlasila že za ním prídem poobede a že mu pomôžem. No predsa je to môj kamarát a keď môžem pomôžem.
Kráčala som k Tomovi. Frederik bol ešte doma so Šimonom a ja som sa vyhovorila že si idem po Dastyho k otcovi pretože mi chýba. Tak sa teda potom poňho zastavím. Zazvonila som a čakala kým niekto otvorí. Tom ma ihneď vtiahol dnu a nevizeral veľmi choro. Skôr sa tešil a tak nejako podlizoval, až spravil niečo čo som naozaj nečakala.
"Počuj, chýba mi akési objatie." Prisadol si ku mne a otvoril náruč. Ja som ho objala no on ma začala obchytkávať a potom bozkávať.
"Ach Sofi! Stále rovnako úžasná!" Zvýskol keď sa nám spojili pery. Asi sa tešil že to bude pokračovať no to čo som spravila prekvapilo aj mňa.
"TOM! Spamätaj sa!" Zvrieskla som po ňom.
"Prečo? Ty ma chceš ja to viem..."
"Nie! Si obyčajný bezcitný idiot! K tomu ešte úchylák!" Strelila som mu po pysku a z ďalšími nadávkami som zabuchla dvere a odišla k otcovi kde som si vyzdvihla Dastyho a trochu sa upokojila. Otec mi ponúkol jahodovo-škoricový čaj ktorí mi pohladil dušu a zahnal smäd. Potom som odišla a keď som prišla domov Šimon tam už dávno nebol, preto som všetko vykričala Frederikovi ktorí ma upokojil v objatí a sľúbil že pôjde za ním a riadne si to sním vybaví a že prinarhjšom mu jednu vrazí a nechá mu pamiatku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bondulka
6. 11.novembra 2011 23:29
konečne sa spamätala tá sofia
Napíš svoj komentár