"Idem teda ja." Zabalila som sa do župana nazula dreváky a podišla k dverám. Otvorila som a myslela som že od zlosti ich hneď pribuchnem dotyčnému pred nosom.
"Čo tu chceš?!" Veľavýznamne sa namňa pozrel a v očiach sa mu zablesklo vzrušenie.
"Idem ďalej!" Pousmial sa a urobil krok v pred. Vystrela som ruku a štopla som ho za prach dverí so slovami.
"V žiadnom prípade!" Nechápavo sa namňa zadíval a ešte raz sa pokúsil vstúpiť a teraz sa mu to podarilo.
"Takže priateľa nemáš doma! Mala by si si naňho dávať väčší pozor!" Škodoradostne zaujúkal. Prekrížila som si ruky na prsiach a sledovala jeho nemotornú chôdzu.
"Keď ťa to tak zaujíma, je doma! Čaká ma v spálni a teraz vypadni!"
"Tak to by som mal hovoriť potichšie." Zaškeril sa zobral si keksík z tácky.
"Mmm...dobré!"
"Neteš sa! Sú otrávené...von!" Prstom som ukazovala na vchodové dvere ktoré boli stále pootvorené ale Tom zrejme úplne ignoroval čo hovorím.
Vtedy ma ktosi oblabil zozadu a hrubím hlasom povedal.
"Vypadni! A hneď teraz ak chceš vyviaznúť bez zranení, ak nie, tak a zmlátim a potom ťa už sám vyhodím!" Frederik, moja záchrana! Moje zlato!
"Už len teba sa bojím...pff!" Zagánil Tom.
"Mal by si sa! A tak isto aj mňa, teraz vieš čoho som schopná!" Pridala som sa do reči.
"Keby som chcel, skončíš v nemocnici s niekoľkými zlomeninami a škrabancami...a aj monokľami!" Tvrdo povedal.
"Jasné! Nenamýšľaj si ty idiot! Vypadni lebo volám políciu!"
"Ahá, takže ten tvoj priateľ ťa nevie ochrániť? Treba volať polišov!" Začal sa rehotať ako blázon a to sa už Frederik nezdržal a päsťou mi vrazil do tváre. Za pár sekúnd sa mu tam objavila akási sivá modrina a on bez slov odišiel z domu.
V práci sa mi vôbec nedarilo. Stále som myslela na to nepríjemné ráno. On stále všetko pokazí, zase ma začne otravovať a ubližovať mi?!
Zrazu sa pootvorili dvere a do baru vošla Kiara s nejakou naozaj dobre vizerajúcou blondínou. Pravdepodobne to je tá Nikola.
"Ahoj!" Pozdravila sa.
"Ahoj, som Sofia, ty si Nikola, alebo a mýlim?" Slušne som sa opýtala a vystrela som ruku.
"Nemýliš. Teší ma Sofi, inač krásne meno!" Milé to dievča, vôbec to nevizerá že by bola nejaká baba ktorá strieda chlapov ako ponožky. Dokonca bola aj normálne oblečená. Džínsy a tričko s malím výstrihom. Žiaden mega, mega výstrih. Dobre sme si rozumeli všetky tri, smiali sme sa a zlepšila sa mi nálada keďže som úplne zabudla na Toma a rannú nepríjemnú situáciu. Večer keď v bare sedeli buď staší páni a rozprávali sa kto vie o čom, alebo mladé baby ktoré opisovali akých krásnych chlapcov videli.
"Ja idem teda domov, zvládnete to tu?" Opýtala sa Kiara.
"Samozrejme. Teda ja áno a čo ty Sofi? Bude to v pohode?" Opýtala sa ma Nikola a ja som prikývla. Kiara odišla a ja s Nikolou sme sa rozprávali o kadečom až prišla reč o mužoch.
"A čo ? Máš priateľa?"
"Áno, ty?"
"Mala som. No neklapalo nám to. On sa mi vôbec nevenoval. Chcem niekoho kto mi bude stále hovoriť že ma miluje a tak...vieš ako to myslím?" Opýtala sa neisto.
"Samozrejme. Neboj sa, určite sa nájde niekto." Usmiala som sa. A čo Tom? On je taký vtieravý, presne taký akého ona chce. Ale nie, on je pobláznený do mňa...alebo ma len chce priviesť do šialenstva?
Večer prebehol normálne. Chvíľu som sa s Frederikom porozprávala a potom sme obidvaja spali ako v bavlnke. Potom bol pár týždňov kľud. Niekedy sa zastavil u nás Tom ktorého bez slov Frederik vyhodil a bol pokoj...teraz je už asi polovica novembra a zajtra má prísť Šimonko....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár