Odchádzam. Sťahujem sa naspäť k mame...a aj tak nechápem ako si mi to mohol urobiť! Aj keby som veľmi chcela ostať s tebou...(trochu aj chcem)...nemôžem! Pochop...máš svoje dievča a syna...nechcem sa ti pliesť do života. Sofi.
PS:Milujem ťa...
Chcela som list zahodiť do schránky keď v tom som počula kroky rýchlo som sa strhla a strčila list do kabelky. Frederik kráčal oproti mne a vizeral hrozne. Teda myslím to tak že ho môj odchod asi trochu vzal, brada neoholená, kruhy pod očami. Chudák, je mi ho tak trochu ľúto! Ale čo ja? Veď mi celý čas tajil že má syna!
"Sofi! Sofi!" Skrýkol a vzal ma do náručia, ledva som lapala dych.
"Frederik, len som ti prišla povedať že odchádzam." Ovisla mu sánka a do očí sa mu nahrnuli slzy. No vážne, kto by to naňho povedal že je to taký citlivý muž.
"Je to tvoje rozhodnutie...a...ty-ty si bola u Toma ??" Opýtal sa.
"Hej...vadí ti to?!"
"Nie, ja len či ti neublížil..." Hlavu si vložil do dlaní a sťažka vydýchol.
"Neublížil. Fajn, ja teda idem. Čau a užívaj si život..." Povedala som zmätene a ešte raz som ho objala, potom som odkráčala. Bola som smutná, no vážne. Len som si to nechcela priznať. List som mu vložila do vrecka na bunde. Možno si ho niekedy prečíta, možno ho zahodí. Koniec koncov, pozajtra odlietam. Musím sa rozlúčiť s Tomom, ten mi bude chýbať asi viac. Keďže mi bol oporou.
"Tom, nebuď smutný." Povedala som a pobozkala som ho.
"Som...Sofi, ja ťa stále milujem." Táto správa ma nejak obvzlásť neprekvapila ale i tak som sa zatvárila zmätene.
"Toto ber...ako druhú šancu...sme spolu! Sme šťastný..a budeme si volať..." Na jeho tvári sa objavil šibalský úsmev a venovali sme si nežný bozk. Potom sme sledovali dlho do noci televíziu a zaspali sme.
Ráno bolo krásne. Spravila som raňajky a Tom sa asi dosť prejedol keďže už 10 minút sedí na záchode. Zaškerila som sa a obula som si čižmy.
"Idem na menší nákup! Keby niečo zavolaj!"
"Dobre!" Ozvala sa odpoveď a ja som vyrazila. Bolo mrazivo i keď svietilo slnko. Ako sa hovorí "zubaté slnko". Chcela som kúpiť pamiatku Tomovi. Niečo roztomilé a zároveň cenné. Pochodila som všetky možné obchody až som nevládala...Kúpila som si hamburger a trochu som sa nasítila. Ďalej som hľadala niečo..originálne až som nato natrafila.
Kúpila som mu prívesok, plyšáka a veľké slúchadla na uši aby mohol pohodlne počúvať hudbu, ktorú priam miluje. Vyčerpala som veľa síl no nakoniec som sa dotrepala k Tomovi. Bola som preč 6 hodín.
"Tom, ahoj som doma!" Zvrieskla som a keď som nakukla do spálne div som nedostala infarkt. Na kolenách mu sedela dievčina, pekná, dokonca mi bola známa...
"NIKOLA!" Ešte raz som zvrieskla a Tom očervenel ako paradajka.
"Prepáč ja...ja som.."
"Nič nehovor! Odchádzam!" Hodila som všetky darčeky od neho na zem div že sa nerozbili a zabuchla som dvere. Teda ešte som sa vrátila po kufre a potom som odcupkala k otcovi.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bondulka
13. 11.novembra 2011 15:10
to je hajzel ten tom
Napíš svoj komentár