"Sladký domov...." Zašepkala som. Otec sľúbil že príde tiež. Keď presvedčím mamu a že doniesie aj Dastyho. Pootvorila som dvere a vošla som do kuchyne. Teta si môj príchod ani nevšimla lebo bola začítana do nejakého časopisu pre ženy. Za to mama vyskočila z kresla akoby videla ducha a vrhla sa namňa. Silno sme sa objali.
"SOFIA!"
"Mami?" Opýtala som sa zmätene.
"Ako si mi to mohla urobiť?...mala si mi aspoň povedať čo máš v úmysle!" Obvinila ma mama.
"Kebyže ti to poviem...nepustíš ma! Priznaj to..ihneď by si to zamietla! Tak som aspoň zažila dobrodružstvo i bolesť.." Sklopila som oči.
"Niekto ti ublížil?!" Ihneď zvážnela mama.
"Nie, len prečo si mi nepovedala že Frederik má syna?" Mama mi všetko vysvetlila aj ja jej. Aj o Tomovi. A dokonca aj o otcovi že by sa chcel presťahovať k nám, že je to milý muž a veľmi mi pomohol. Mama sľúbila že nad tým pouvažuje a ja som už o 22:15 zaľahla do postele.
Krásne ráno mi pokazili dve SMS-ky. No od koho asi? Tom a Frederik. Asi si chceli vypísať dušu no došiel im kredit tak to napísali v skratke.
Necháp to zle! Ja ju nemilujem...len sme sa bozkávali! Stretol som ju na námestí...zbehlo sa to tak rýchlo...potom si prišla ty! Ja viem že ma miluješ...vráť sa! Tom.
***********************************
Sofia, ja som taký sviniar! Len som ti nechcel ublížiť...vieš že by som pre teba spravil čokoľvek...priletím za tebou...alebo aj priplávam! Vieš...myslel som že...ty si to dievča s ktorím strávim zvyšok života...Milujem ťa. Frederik.
Čo poviete? Frederik je úžasny chlap. On ma naozaj miluje, zatiaľ čo Tom, si to u mňa posral. Ale teraz už nesmiem o ních rozmýšľať. Keď Frederika som ozaj milovala...on je jedinečný, dokonalý, krásny, inteligentný,...ale má syna! To mám zas ako chápať?!
Ďalej som na ních nemyslela, nikomu z ních som neodpísala. Osprchovala som sa a mama mi pri raňajkách oznámila že môj otec by tu mohol prísť, aspoň na skúšku. Potešila som sa a že neskôr mu zavolám. Potom som išla na obviklú rannú prechádzku ktorú som si náramne užila a vrátila domov vrhla som sa k mobilu aby som zavolala otcovi.
"Ahoj oci." Začala som.
"Sofi, dievča moje krásne! Tak čo? Ako si cestovala?"
"Príjemne. Som rada že som doma. A inač...mama súhlasila aby si mohol prísť aspoň na skúšku, že ak sa v tebe zase sklame vyhodí ťa na ulicu!" Povedala som prísne.
"Nesklamem. Takej úžasnej žene ako je ona by som zniesol aj Modré z neba!" Cítila som že sa smeje. Tak som sa teda rozlúčila pripomenula som mu aby prišiel aj s Dastym. Potom som celý deň preležala pred televíziou alebo som si čítala SMS-ky od Toma a Fredrika.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár