Neviem ani prečo ale chýbal mi viac ako nikdy predtým. Chýbali mi jeho dotyky, bozky...proste všetko. Rozhodla som sa že mu napíšem SMS-ku:
Našiel si ten list?! Dúfam že hej...Sofia.
Potom som sa len motala po dome. Volal otec že večer docestuje a o takej desiatej bude u nás. Mama sa teší no má is trach. Už do skorého rána pečie koláče a varí mäso. Sľúbila som že neskôr jej pomôžem. Teraz som však čakala kým mi Frederik odpíše. Nekonečný čas...prečítala som asi 40 strán akej si romantickej knihy. No i tak som netušila o čom je.
Pomaly som zaspávala i keď bol obed a v tom mi zapípala SMS-ka:
Čítal som ho...je krásny.
"To...to je všetko?!" Zamrmlala som. Tešila som sa že vypíše svoju dušu a vyleje svoje srdce. So sklamaním som celý deň preležala pred televíziou a pomáhala som mame.
"Mami, zachvíľu príde otec."
"Viem!" Ozvala sa a ďalej ukladala koláčiky na tácku. Prešla ešte pol hodina a zrazu sme začuli zvonček. Srdce sa mi rozbúchalo a navhla som že idem otvoriť.
Otec ma vrelo prijal do náručia a pozvala som ho ďalej. Privítal sa s mamou a ihneď sa zarosprávala. Otec sa najedol a pekne poďakoval. Potom sa natiahol v obývačke a zaspal. Mama mi s úsmevom na tvári povedala:
"Som rada že je tu. Chlapská spoločnosť je príjemná...a náhodou tvoj otec je milý a múdri chlap." Zaškerila sa a poumývala riad.
Pár dní sa nič zaujímave nedialo až na to že mi prišiel list. Zaujímavy list. Bol v bielej obálke a bolo na nej napísane moje meno. Teda adresa, atď.
So zájmom a nejakým šteklivým pocitom v žalúdku som ho otvorila a zvedavosťou mi div oči nevyskočili.
Ahoj.
Milá Sofi! Nechcel som ti písať SMS-ku, lebo by mi ani nevyšiel kredit. A list je oveľa romantickejší! Teda Sofia...ach láska moja! Nevieš si predstaviť ako mi chýbaš! Každý deň na teba myslím, že sme mohli byť spolu v objatí! Ja ťa chcem späť! Viem že to znie hlúpo...lebo ty niesi žiaden majetok! Samozrejme nie, si krásna, mladá, milá, inteligentná, úžasná..žena! Milujem ťa. Sofi moja, ja som spravil obrovskú chybu! OBROVSKÚ. A ja tú ženu s ktorou mám syna nemilujem, nič s ňou nemám...Len sa starám o Šimona ktorí patrí aj mne. Veľmi sa zato hambím, ale nechcel som ti ublížiť! Viem že by si mi vynadala a ani by si nevidela moje trápenie! To že mi je to ľúto a že každú sekundu môjho života som mal strach že to zistíš a v jednom momentne ma znenávidíš...Sofia, milujem ťa. Prosím odpusť mi. Frederik.
S pootvorenými ústami som si ten list prečítala si 5 krát a rozhodla som sa že mu odpíšem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár