"Mami, čo sa stalo?" Ríchlo som podišla k mame a posadila som sa na gauč.
"Ale nič."
"Keby sa nič nestalo tak by si asi neplakala!"
"Naozaj nič." Mama si vyfúkala nos a vstala z gauča.
"Mama! Niesom malé dievča! Viem že si myslíš že teraz oddídem do izby ako kedysi keď som mala 7 rokov." Mama sa namňa pozrela a vydýchla.
"Pohádala som sa s tvojou tetou."
"A prečo ste sa pohádali? Veď to nič, to sa vyrieši." Usmiala som sa a odpila som si z čaju.
"Kvôli tebe..." Zarazil sa mi dych a sťažka som pregĺgla.
"Prečo kvôli mne?!" Chcela som ešte pokračovať ale mama ma predbehla.
"Povedala že, ťa príliž rozmaznávam. Že ty si vzdelané krásne a milé dievča a že ťa chce zobrať na Slovensko. Ja som nesúhlasila."
Prišiel mi to ako výborny nápad...na Slovensku, tento ostrov by mi chýbal ale konečne by som začala poriadne pracovať a našla by som si priateľov. Pomyslela som si.
"Podľa mňa je to skvelý nápad!"
"Nechci aby sme sa aj mi dve pohádali! Zbláznila si sa?! Načo by si sa trepala na Slovensko, keď tu máš všetko po čom túžiš!" Neverila som že to povedala, vôbec nevie ako sa cítim.
"Mami ty nemôžeš vedieť čo chcem!" Zabuchla som dvere na svojej izbe a ignorovala som všetky výkriky ktoré vychádzali z maminých úst.
Čítala som knihu a zrazu mi zazvonil mobil. Vôbec som netušila kto mi volá tak som teda zdvihla.
"Prosím?"
"Ahoj, chcel som sa opýtať, nešla by si dnes večer von?" Hlas mi bol známi. Frederik! Vzdychla som.
"Deje sa niečo?"
"Nie.."
"Nechceč ísť?.."
"Ale nie, chcem ísť a veľmi, len že sa nič nedeje." Koktala som sa.
"Super tak prídem po teba, dáš mi adresu?" Nadiktovala som mu adresu a zložila som. Horela som netpezlivosťou opäť sa pozrieť Frederikovi do je krásny očí...
Vyšla som z izby a mama tam stále sedela a plakala.
"Mami, prepáč. Nechcela som ťa rozrušiť a máš pravdu. Je to hlúpi nápad." Mama zdvihla zrak a na jej tvári bolo vidno spokojnosť. Objali sme sa a ja som mame vysvetlila kam sa večer chystám...
Obliekla som si elegantné šaty ktoré mi siahali po kolená a boli vanilkovej farby. K tomu moje obľúbene topánky a jednoduchý make-up ktorí sa mi páčil.
"Ako vizerám?" Opýtala som sa mami.
"Wáw!" Mama sa usmiala a ozval sa zvonec.
Šla som otvoriť a keď som ve dverách zbadala Frederika...zízala som ako na ducha...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár