"Tak, ideme?..Inač veľmi ti to pristane!" Usmial sa a ja som moju ruku vložila do jeho.
Sadli sme si do jeho auta a virazili sme, neviem kam ma bral ale jeho prítomnosť ma znervózňovala. Bol tak krásny, nemal okuliare. Teraz nie. Mal tmavé džínsy a košeľu. Na tom sako a dokonale mu to seklo. Bradu mal oholenú a vlasy elegantne a zároveň moderne učesané.
Myslím tým že nevizerá ako starček z 20. storočia.
"Nejak ti nie je do reči." Ozval sa.
"No, vieš..ja. Prepáč." Od nervozity som si midlila ruky a z ťažka dýchala.
"To je v poriadku. Tak, Sofia. Tešíš sa na dnešný večer?" Tak krásne ma osloval. Sofia, tak dospelo. Tom ma volal Sofinka, ako malé dievča ktoré patrí len jemu.
"No pravdu povediac. Tešila som sa."
"Ahá, prečo si zmenila názor?" Opýtal sa ma a zastavil auto na opustenej ulici. Prblížil sa ku mne akoby sa ma snažil pobozkať no ja namiesto toho aby som mu to dovolila som sa odvrátila.
"Znervóznil si ma, keď si stál v tých dverách.Taký krásny a elegantný..." Povzdychla som a do očí sa mi tlačili slzy. Vôbec som nemyslela na Toma, teraz akoby môj svet bol on, vedľa mňa sediaci Frederik.
"Možno ťa to trochu upokojí, keď som ťa videl prvy krát videl, v tom parku....No stále som stretával dievčatá ktoré po mne hneď išli a boli to obyčajné...štetky..." Zadíval sa namňa a ani som si neuvedomila že po líci mi steká slza...Ale prečo len jedna? Pomyslela som si.
"No a keď som stretol teba, neustále som na teba myslel. Vycítil som že si zrelá žena ktorá je vzdelaná a inteligentná...a samozrejme krásna!" Hlavou mi vírilo tisíce myšlienok....
No a keď som stretol teba, neustále som na teba myslel. Vycítil som že si zrelá žena ktorá je vzdelaná a inteligentná...a samozrejme krásna...
Vážne to povedal? ...
"Ďakujem, cením si že si myslíš o mne takéto veci." Usmiala som sa a vybrala som mini zrkadlo aby som sa zadívala či sa mi nerozmazala riasenka.
"A ty si čo o mne myslíš?" Znela jeho otázka. Nevedela som čo povedať, tak som sa k nemu načiahla a venovala som mu nežný bozk na líce.
"Večera bola výborna, ďakujem za krásny večer." Ozvala som sa pri ceste domov.
"Aj mne bolo príjemne, nejdeme ku mne?" Opýtal sa. Táto otázka ma trochu zaskočila, napadala ma len jedna vec ktorú by chcel aby sme u ňho robili.
"No, ja neviem." Zadívala som sa na svoje topánky...
Naozaj chce aby sme šli k nemu? ... Zdal sa mi .. neúchylný , ja sa neviem rozhodnúť ..
Potom som zbadala jeho prilepený pohľad na mne.
"Myslel som tím, že by sme sa mohli ešte porozprávať a pozrieť si dobrí film." Pousmial sa a zabočil asi ks vojmu domu.
...ani sa ma neopýta či súhlasim?!...Chcela som mu to vykričať no potom mi tak graciózne otvoril dvere na aute že som bez slova vystúpila.
Vošli sme do jeho ako hovorí prenajatého domu. Dnu bolo cítiť pizzu.
"Máš tu pizzu?" Opýtala som sa pozorujúc nábytok.
"Hej, dáš si? Neodjedol som z nej." Mala som hroznú chuť na šunkovú pizzu.
...Už celé roky som nemala pizzu, tá chuť ktorú som cítila teraz...ach!..Zakusnúť si .. ale nechcela som vizerať ako pažravá hlupaňa, prišli sme z večere ..nebudem do seba pchať aj pizzu..!
"Nie, ďakujem."
...Ale predsa! Mala som len šalát a drink..kúsok pizze .. už teraz som cítila ako ju vkladám do úst .. a žujem ..
"Ty ju chceš, hejže ..?" Usmial sa a odrkrojil malí kúsok. Vložil mi ho do úst a ja sa mo ho s úsmevom žula. Potom som pomaly prikývla akoby to malo znamenať:"Ešte jeden...prosím.."
Vložil mi ešte jeden kúsok do úst a víťazoslávne sa usmial. Dožula som a napila som sa minerálky.
"Ja pomaly pôjdem."
SOFIA!...strápnila som sa na celej čiare .. cudzí muž ti vkladá do úst kúsky pizze a ty si ani neuvedomuješ ako ťa zvádza...!
Pokušenie vo mne rástlo, pokušenie pobozkať ho.
"To mi je ľúto, ale nechoď ešte, mám tu veľmi dobrí film."
..Nesmieš zostať! .. Nesmieš! Hovorila mi moja myseľ no moje ústa hovorili úplne niečo iné.
"Tak teda dobre, ostanem. Ale len chvíľu."
Toto nedopadne dobre .. Sofia si príliž hlúpa .. toto neskončí pri filme a popcorne ..
A moje obavy sa naplnili....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár