Zase som zaspala...
Posumiala som sa a do úst som di dala kúsok fašírky.
"Máš nejakú dobrú náladu!" Ozvala sa teta Viktória.
"Ale čoby, ako vždy." Nadýchla som sa a pokračovala som.
"Kde je mama?"
"Je v práci.."
"Dobre. Idem do izby, keď budeš niečo chcieť kľudne vojdi lebo budem mať slúchatka na ušiach a pravdepodobne ťa nebudem počuť."
"Dobre, ale Sofia. Ešte sa chcem s tebou o niečom porozprávať, kým tu nie je tvoja mama." Sadla som si a súhlasne som prikývla.
"Keď som bola ešte na Slovensku, tvoj otec mi stále hovoril že mu veľmi chýbaš. Že by ťa chcel stretnúť..."
Nadšene som sa usmiala.
"A o mame nič nehovoril?" Teta len pkrútila hlavou a pokračovala. Smutne som sa zadívala do zeme a počúvala ďalej.
"Tvojej mame som navrhla aby si šla na Slovensko za ním, tam by si si možno aj našla prácu a spomínala si že aj tvoj priateľ je zo Slovenska, skôr či neskôr sa tam vráti aj on."
...Tvoj priateľ je zo Slovenska...Vôbec som nemyslela na to že sa tam naozaj vráti!
Do očí sa mi nahrnuli slzy.
"Ja by som chcela ísť na Slovensko, ale mama nesúhlasí!"
"Viem, preto ti navrhujem. Aby si utiekla aj zo svojím priateľom..." Tieto slová mi vyrazili dych.
Naozaj? Mám utiecť? To je šialený nápad Sofia.. niečo sa stane a čo potom ..... ale musím zažiť nejaké dobrodružstvo ! To že každý deň sedím doma na gauči alebo vonku na záhrade a pečie ma Slnko je už naozaj nuda...
"Je to skvelí nápad, no ešte to musím premyslieť. Kým neodíde Frederik, ani ja sa nehnem!" Dokončila som vetu a zabuchla dvere na svojej izbe.
Pozrela som sa na mobil a mala som 4 zmeškané hovori. Asi 2 SMS-ky.
Miláčik, chýbaš mi.. za ráno sa už nehnevám Pôjdeme dnes večer niekde do kaviarne a porozprávame sa...
"Samozrejme musím súhlasiť ako vždy!" Zamrmlala som.
Čítala som knihu a premýšľala som nad nápadom ktorí navrhla moja teta..
Ako ju mohlo niečo také napadnúť? Šialené a nebezpečné! To sa mi páči! Na tvári sa objavil úškrn a čítala som ďalej.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár