Dvere sa pootvorili a Tom sa začal usmievať keď ma uvidel, no potom mu pohľad padol na Frederika a úsmev ríchlo zmizol.
"Takže ty jej nedáš pokoj? Všade za ňou chodíš i keď chce mať somnou súkromie!" Zagánil Tom a pritiahol si ma ku sebe. Cítila som taký odpor a ihneď som sa odtiahla a hodila do náručia Frederikovi. Toma to asi nahnevalo keďže trochu ponadával a až potom pustil Frederika k slovu.
"Ty svinia, ak sa ihneď nespamätáš a neprestaneš obťažovať Sofiu, zmlátim ťa ako nikdy nikoho! Už to pochop, nechce ťa! Nenávidí ťa...a ty nebudeš naňu šahať svojími zasratými rukami!" Kričal nanňho a Tom len urazene sledoval a počúval čo vychýdza z úst môjho milého.
"To skvôr ty jej neustále lezieš na nervy! Možno nemiluje mňa...ale bude ma milovať! Ja ju stále milujem...som krásny...!"
"Nefandi si!" Zasiahla som do rozhovoru. " Si namyslený...úplne iný ako inokedy! Keby si ma naozaj miloval nepcháš sa mi do riti a nevyužívaš ma! Idiot! Sebec...si trápny až to bolí! Nenávidim ťa... kebyže ma neodkopneš kvôli tej štetke tak sme možno stále spolu! Je to len a len tvoja vina!" Už som priam kričala a horela nervami, Frederik ma upokojoval no ja som sa nedala šla som vychŕliť ďalšie nadávky keď v tom Tom povedal niečo prekvapujúce čo ma ešte viac naštvalo.
"Priťahujem ťa čo?" Povedal škodoradostne.
To som sa už nezmohla na slovo a jednu mu vlepila. Asi trikrát za sebou. Rozdriapala som mu nechtami jeho jemnú pokožku a vynadalu mu. To už ma musel Frederik odťahovať k autu.
"Trochu si to prehnala." Ozval sa Frederik a posadil sa ku mne na gauč.
"Prehnala?! Vieš ako ma napálil..! Somár!" Frederik ma objal a venoval mi nežný bozk na upokojenie.
"Ja viem. Naštval ťa, ale nesmieš podľahnúť...práve o to mu ide! Ukáž mu že ti na ňom ani jeho priblblích rečiach nezáleží." Pousmial a ja som vedela že patrím jedine jemu....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár