No dlhšie to už nemôžem vydržať. Dnešný večer mi domiešal všetky myšlienky a možno trochu ujasnil pocity mojej matky. Dnešný večer ma presvedčil že alkohol mi nedá nič a rodinu nepotrebujem...Nepotrebujem muža a nepotrebujem starosti...Nemám v pláne sa brániť láske no spomienky môjho otca mi nedajú sa brániť pred všetkým čo sa ma pokúsi objať. Aj v mojej rodine zahral veľkú rolu alkohol. Možno sa vám už teraz zdá môj príbeh klišé, no môžem vám povedať že sa mierne odlišuje od ostatných...
Otec keď si vypije, nieje agresívny...Nemáme ani problémy s peniazmi, samozrejme že sa rodičia aj posťažujú ale ja by som im rada otvorila oči...Neviem prečo nevidia to čo ja...No ale to je niečo iné o čom chcem ja teraz hovoriť... Otec má rád spoločnosť. Rád trávi čas medzi priateľmi. Ale je aj výborný otec. Vychoval už dve dospelé deti a ja som tretia-dospievajúca. Neviem či život správneho otca ho už prestal baviť ale možno takto mi dá aspoň skúsenosť a odradí ma od pohárika alkoholu. Pohľad vlastného otca ohromeného poriadnou dávkou alkoholu, je bolestivý. Zastavuje vám dýchanie a zviera vnútornosti. Je to neopísateľný pocit pretože ten kto to nevidel nevie o čom je reč. Vidíte pre vlastnými očami ako sa vám stráca milovaná osoba...A neviete čo máte robiť...Nechcete ublížiť jednému no ani druhému...
Mama ktorá sa ma tak silno snažila chrániť, že potlačovala vlastné slzy, si držala vždy vážnu tvár. Trápila sa. Nevedela som či sa mám robiť že nič nevidím, nechcela som spôsobovať ďalšiu bolesť matky, starostí mala veľa a nechcela som jej pridávať. Ja to už dáko prežijem...Nechcela som aby sa trápila preto ako to ja vnímam...Niekedy som aj plakala, aj ešte dnes mi občas vybehnú slzy no nieje ťažké potlačiť ich...
Jedno čo ma mrzí je že otec, tak vzdelaný (nezveličujem, naozaj mu patrí obdiv za všetky vedomosti ktoré som mala možnosť vidieť a počuť a ešte mnohé iné ktoré som nepočula)podľahol tak smiešnej tekutine ako je alkohol. Niekedy až krútim hlavou a neviem pochopiť ako je to možné...Veď vie že to škodí...PREČO?
Dnes som prečítala jeden papier. List napísaný rukou mojej mamy, možno venovaný môjmu otcovi, no neviem či ho naozaj čítal. Ešte teraz naň vidím...Najradšej by som ho čítala dookola. Boli tam opísané všetky jej pocity, ako sa trápi, ako sa trápi kvôli mne...Že jej je do plaču keď ide z práce a pomyslí si čo sa deje u nás...a podobné veci. Neviem čo si mám o tom myslieť. Je mi zvláštne pretože ma napádajú rôzne myšlienky ako vyriešiť niektoré veci ale viem že ja na to nie som príliš odvážna a utiekla by som keby som stála pred dverami s riešením...Bojím sa konca, pretože všetko má svoj koniec. A pri každom otcovom zakašľaní sa len myknem, pripravená vyskočiť a zavolať o pomoc. Bojím sa toho dňa keď si posledný krát zafajčí, keď sa posledný krát na mňa pozrie a bojím sa toho keď si tie chvíle budem pripomínať celý život.
Aj teraz mi tečú slzy a pravidelne sa otáčam či niekto za mno nestojí...Bojím sa...
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
smoothman
22. 3.marca 2009 00:41
je dobre, že si to zo seba dostala. aj keď na toto sa mi ťažko reaguje, lebo som to našťastie ešte nikdy nezažil. ach ten alkohol... každopádne ti držím palce, aby to všetko nakoniec dobre dopadlo
Napíš svoj komentár