dnes som prezila jeden den...jasne aky by to bol zivot bez problemov? no ale este aj to pocasie sa mi vyskiera a prispeva na moju depresivnu naladu...pridem do skoly a ze vraj pisomka z chemie...a sak okej chemia v pohode ale aj tak prisli na mna nervy...chemia presla rychlo len by bolo este lepsie bez tych bolesti mojej hlavy...dalsia hodina matika o tom som vedela ze piseme...najprv prisli stavy ale potom beznadej... mi bolo naozaj jedno ako to dopadne...ale aj tak niekde v kute duse som dufala ze by ma osvietilo a nieco by som naskrabala na papier no mna zazraky dnes uplne ignoruju...akoze celkom dobra ziacka a ja dufam ze dostanem 3... budem rada ak tu pisomku budem mat za 3...no dobre vsetkym zmrzol po pisomke usmev na tvari...ale ide dalsia hodina...slovencina...aaaahhh slovencina...prisla ucitelka a zacala...na papier som si kreslila strom? neviem co som mala v plane kreslit proste som zacala a nakoniec z toho bol strom...to bola moja slovencina-zelena vrba...tie minuty fak isli najpomalsie ako sa len dalo...no ale nakoniec som pocula ten super zvuk- skolsky zvoncek...uz sme sa aj zasmiali no usmiala som sa a hned potom mi skrivilo hubu to cudneho uskrnu...bolelo ma brucho aka by som len bola rada keby som prave dnes dostala kramy...no uz ja neviem kto mi prial ale k tomu vdaka bohu nedoslo...
No cez etiku sme pisali mali sme napisat o svojej rodine: co by sme chceli zmenit, co sa nam paci...a ja som si vtedy uvedomila ze hocikedy ked budem mat taky ,,super" den viem ze ma ma niekto rad a iba moja rodina na mna caka s otvorenym narucim...aspon ze som si to uvedomila...
no ked som si konecne obliekala v satni vetrovku aj som sa sama seba pytala ze kde je ten super pocit ked odchadzam zo skoly? no zabudol asi na mna...pridem domov...unava este od rana nepresla, nos zapchaty aspon ze som necitila ten kentus mojho domova-nejaky hrniec a podivna hmota v nom bola...urobila som si cestoviny a ze daku omacku kedze ja mam take ,,sikovne" ruky este aj tu omacku zo sacku musim pokazit tesila som sa este viac...este ze tie cestoviny ma maju radi a normalne sa uvarili...nakoniec klasicky zo syrom a s kecupom...este viac ma ale potesilo ked mi mama povedala ze ideme na cintorin...jooj ake mile miesto...sice si tam ideme spomenut na mojho starkeho ktoreho som nemala sancu spoznat ani vidiet...bola to moja rodina takze rada mu pojdem na hrob zapalit sviecky ako uctu co k nemu citim...dnes nemam cas uz na take ako je depresia a podobne zalezitosti...takze vyskerit zuby a nemysliet... naco? radsej vobec nemysliet....

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
buzna  24. 9. 2008 16:30
no podobne..radsej vobec nemysliet ja mam v poslednej dobe taky nahovno depresivny den skoro furt..uz som si aj zacala pomaly zvykat co narobim..ked sa nedari tak sa nedari
 fotka
d170  24. 9. 2008 16:45
No, niekedy býva také obdobie, že človeku nič nevychádza.

Ja ho momentálne mám už asi 2 mesiace, akurát netrvá stále, ale strieda z dňami, ked nič nie je ani lepšie ani horšie.

A ak dostaneš zlú známku, z toho si nič nerob, však si ju môžeš opraviť, to je á výhoda základnej a strednej školy, že jedna zlá známka v konečnom dôsledku nič neznamená
 fotka
levik123  6. 10. 2008 19:10
ver mi, ze pridu aj ovela tazsie chvile
Napíš svoj komentár