Zapalila som si stvrtu (asi by som mala prestat). Neviem, preco som si to uvedomila az tak neskoro no toto bolo privela. Ziadne dalsie plaknie do vankusa ci nervozne sedenie pri ranajkach s cervenou tvarou. Takto sa mohol spravat hocikto iny no nie ja. Uz som vedela, co budem robit. A to-nebudem robit NIC. Uz ma nnebavilo stale sa kontrolovat a udrziavat vzdialenost. Nechystala som sa ho zviest a pojebat za najblizsim rohom. No uz ziadna hra (nedobrovolne hrana) na hanblive nevinne dievcatko.
V tej chvili sa do mna vratilo vsetko z tej starej Riny, ktoru som poznala osemnast rokov. Precesala som si vlasy, upravila saty a sla dovnutra. Usmiala som sa. Nech je moje stare ja akekolvek, prvykrat po dlhom case som sa citila dobre.
...
Mama stala vo dverach spalne, len v zupane. Aj bez mejkapu vyzerala dobre, tvar bez jedinej vrasky, ziadne padnute viecka, plne pery. Bola vsak nezvycajne bleda, opierala sa o dvere a z druhej strany ju Oliver drzal za rameno.
"Si v poriadku mama?" Vosla do spalne, opatrne si lahla a Oliver ju prikryl. Ostala som stat vo dverach.
"To su urcite tie ustrice co som mala vcera na veceru. Len si na nich spomeniem a napina ma. Je mi zle a urcite mam aj horucku. No neboj sa, lekar mi dal nejake lieky." Napila sa vody a pokracovala.
"Je mi luto ze takto kazim tebe a Oliverovi dovolenku. Nedava vsak zmysel aby ste tu kvoli mne ostavali a starali sa o mna. Chodte von a bavte sa aj bezo mna."
Rozmyslala som, ako prisla na to, ze by ma vobec napadlo sediet jej pri nohach a obskakovat ju. Poznala som ju az prilis dobre, vedela som, o co jej slo. A Oliver sa samozrejme hned chytil.
"To neprichazda do uvahy Eva. Nemozes ostat sama. Samozrejmee, ze tu ostanem s tebou."
Stale viac a viac vo mne kypela zlost. Lebo presne to chcela. Aby sme tam obaja sedeli, jeden ju sukal a druhy robil psa. Znie to kruto?
Doteraz si pamatam jej prichody nadranom. Opita, viac naha ako oblecena, smejuc, pochvalujuc si, ze dala najlepsi oral v zivote a vypluvajuc zo seba rady typu "a takto ho dostanes do postele zlatko." Mala som dvanast. No necitila som kvoli tomu ziaden hnev. Eva bola proste taka. Vsetko, len nie matka.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sarah_whiteflower
8. 4.apríla 2011 22:03
Veľmi ma teší, že pridávaš tie časti tak často a pravidelne, pretože potom nemusím dlho čakať na to, čo sa stane potom
Napíš svoj komentár